Čech Čecha pl. N Česi G Čechov m.
Čechy Čiech ž. pomn. 1. ▶ historická krajina v strednej Európe obývaná Čechmi; od r. 1993 samostatné územie tvoriace spolu s Moravou a Sliezskom Českú republiku: západné, južné Č.; rozkvet Čiech za Vladislava II.; hist. Protektorát Čechy a Morava (v r. 1939 – 1945) 2. neofic. ▶ Česko, Česká republika: politická situácia v susedných Čechách; odísť do Čiech; Problémy mladých ľudí v Čechách sú identické s tými na Slovensku. [Inet 2004] ▷ Čech Čecha pl. N Česi G Čechov m.; Češka -ky Češiek ž.
Čech, -a, mn. č. -si m. príslušník českého národa;
Češka, -y, -šiek ž.;
Čechy, Čiech, v Čechách, Čechami ž. pomn. krajina obývaná Čechmi;
český príd. týkajúci sa územia Čiech; pochádzajúci z Čiech; vlastný Čechom a pod.: č. národ, č. jazyk, č. ľud, č-á reč, č-á literatúra; min. č. granát druh polodrahokamu;
česky prísl.: hovoriť (po) česky
čech m. mlyn. druh mlynského kameňa pochádzajúceho z Čiech: čech (V. Stankovce TRČ)
Čech m príslušník českého národa: Waczlawek z Wysokeho Mytha, Czech (ŽK 1468); bohemus: Čech (KS 1763); Češka ž: naziwa se Ano Jozeffina, gestit Czesska, wisokeg a tenkeg postawy (Kur 1785) P. atpn Thomam filium Csech (v Bratislavskej 1295)
Češka p. Čech
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich