čatloš -ša pl. N -ši m.
čatloš -ša pl. N -ši m. ⟨maď.⟩ ▶ (v minulosti) sluha pri koňoch, zbrojnoš
čakloš p. čatloš
čatloš [-tl-, -kl-] m maď sluha pri koňoch, zbrojnoš: wozarom z lowasmi a z czatlossmi (TRENČÍN 1652); dwom csatlosom, ktery bilj pri panskeg partecze (ŽILINA 1693); kachle kuriwal a czaklosom biwal (JASENICA 1704); zgednany gest za csatlóssa (ORLOVÉ 1709); po osobitních služebníkech gsú ginssý, obecný a wssem společný gakžto: kočíssi, fulajtári, čatlóssi, husári (BR 1785)