čipka -y -piek často mn. čipky ž. jemný ozdobný pruh z nití al. výšivka na plátne: háčkovaná, paličkovaná, pletená, strojová č.; bruselské č-y;
čipkový príd.: č-é večerné šaty, č-é záclony;
čipôčka -y -čok ž. zdrob.
čipka -ky čipiek ž.
čipka -ky čipiek ž. 1. ▶ výrobok z nití s jemnou vzorkou používaný na zdobenie (okrajov) ženských odevov, ako súčasť dekorácie interiérov a pod.: háčkovaná, pletená, paličkovaná, šitá č.; ručná, strojová č.; špaňodolinská, solivarská č.; č. vyšitá z plátna; blúzka s čipkami; obrus lemovaný čipkou; na stene visela biela č.; Zemianka vyšla z druhej izby vo svojich ako sadza čiernych šatách s čipkami okolo hrdla a zápästia. [H. Zelinová]; pren. slovné čipky [I. Kusý] 2. ▶ jemná sieťovaná al. dierkovaná textília s rozličnými vzormi; syn. čipkovina: ľahká, vzdušná č.; nylonová č.; šaty z bielej čipky; č. kombinovaná s tylom; dlhé rukavice z hustej čiernej čipky; V šatách z jemnej čipky vyzerala Idka ako kvetinka. [D. Dušek] 3. ▶ niečo pripomínajúce jemnú vzorku (obyč. spontánne vytvorené, vzniknuté v prírode): rieka s čipkami vlniek; čipka vtáčej stopy na neporušenom snehu [A. Devečková]; Les ho objal tichým šelestom lístia, padali dozreté plánky, pestreli sa čipky tieňov. [J. Andričík] 4. obyč. pl. čipky poľov. ▶ prstovité vrúbky, výbežky na zadných okrajoch danielích lopát ▷ čipôčka -ky -čok ž. zdrob. expr. k 1, 3: belasé tajomstvo v čipôčkach zahnuté [V. Beniak]
*krajka ↗ správ. čipka
čipka, -y, -piek, často i pomn. ž. háčkovaný, pletený, paličkovaný výrobok z nití al. vyšitý z plátna s jemnými vzorkami; používa sa obyčajne ako ozdoba na šaty, bielizeň a pod.: sieťovaná, šitá, tkaná č.;
čipkový príd.: č. vzor, č. golier, č-á záclona; č-á blúza;
čipôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
cipka p. čipka
čipka ž. (cipka, ščipka) 1. csl ozdobný pruh z nití (paličkovaný, háčkovaný, pletený) al. vyšívaný na jemnej látke; Starohorskie čipke sa šaďe známe (Motyčky BB); Na každéj bapskéj košeli ščipki mosá bit (Hor. Súča TRČ); Kraje buľi dookola opšite s čipku (Rozhanovce KOŠ); cipka (Dol. Lehota DK) L. kľepňuvaná cipka (Čelovce MK), paličková čipka (Myjava) - ručne robená pomocou paličiek; mašinová čipka (Myjava), fabrická čipka (Návojovce TOP), šálená čipka (Tepličky HLO) - vyrobená strojom; gombárská čipka (Madunice HLO) - farebná čipka na zásteru; tiľangová čipka (Rybník LVI) - vyšívaná na tyle; prstové čipki (Ružindol TRN), hadové čipki (Blatné MOD), vinikové čipki (Siladice HLO) - s hadovitým, laločnatým vzorom 2. čiast. vsl handra al. vrecko na cedenie mlieka al. tvarohu: Jag je uš teke zurdzene, še zľeje na teku čipku, servatka viceče a ostaňe teki sirek (Rozhanovce KOŠ); čipka (Bretejovce PRE; Bánovce n. Ond. MCH) 3. kožuš. zúbkovaný pásik z červenej irchy na lemovanie kožúška: čipka (Závadka n. Hron. BRE) 4. novohr ozdobne vyrezávaná latka (na plot, stienku ap.): cipka (Ábelová LUČ, Turíčky LUČ); čipkový príd. k 1: čipkoví čepiec (Blatnica MAR); pu̯achti čipkové (Hlboké SEN); čipkovi čepec (V. Šariš PRE); čipôčka ž. zdrob. expr. Opľecko zme nosiľi s takou cipuočkou obrúbenuo (Dol. Lehota DK); S taku drobnu čipečku to obrubila (Dl. Lúka BAR)
čipkový p. čipka
čipôčka p. čipka
čipka ž i pomn maď pletený, háčkovaný, paličkovaný výrobok z nití al. vyšitý z plátna, hodvábu ap. jemnými vzorkami: ssatky, gedna zlatými čibkami obtočzená (ILAVA 1611 E); csipky na hlawu pressowske se zlatom a druhe ssörsselemowe bgele ze zlatom; uhorske ssiroke strgeberne a zlate csipky (KRUPINA 1709); pat opleczak z niderlandsskimy čipkamy (ZVOLEN 1739) F. veď by si len v čipkách sedela (RL 17. st) o parádení a nič nerobení P. atpn: T. Czipka (JELŠAVA 1567); -ový príd: druhé fodry cžypkowe (TRENČÍN 1613 E); -ôčka [-eč-] ž dem expr: kussček čipeček ((ILAVA) 1683); we dwuch sskatulach kdegakowa rozdroba od hedbabu, od czipeczek (BECKOV 1729)