čierňava -y ž. niečo (hrozivo) tmavé: č. lesa, č. noci, č. vlasov; nad mestom visí č. mrákava;
pren. expr.: č. života bezútešnosť; č. histórie temno
čierňava -vy -ňav ž.
čierňava -vy -ňav ž. expr. 1. ▶ tmavý, hrozivo vyzerajúci oblak, ktorý je predzvesťou búrky al. prívalového dažďa; ťažké mraky; syn. mrákava: búrková č.; od severu sa prihnala č.; nad mestom visí č.; na oblohe sa zbierali čierňavy; blesk rozčesol čierňavu; Čierňava sa valí rovno na nás. Plesli prvé kvapky. [K. Jarunková] 2. ▶ husté prítmie, tma: č. noci, vesmíru, súmraku; Baňa zíva čierňavou. [V. Ferko]; Žena cúvla do čierňavy predsiene. [P. Glocko]; Nado mnou bude mesiac a ja v striebornej čierňave kráčam po cestičke nad skalami. [LT 1991] 3. ▶ tma v očiach, zatmenie pred očami: pohľad na svet mu zastrela č.; Tvár jej bledla a brada začala poskakovať, oči sa prepadali a zalievali čierňavou. [E. Čepčeková] 4. ▶ niečo veľké a tmavé; ohromné množstvo niečoho, čo vytvára dojem čiernosti: č. vojska; č. mravcov; rovina ohraničená čierňavou lesov; hlava so sýtou čierňavou vlasov; Čierňava chlapstva vyrojila sa od smrekov. [R. Jašík] 5. ▶ tmavý fľak, tmavé znečistenie: Nešliapte po morušiach, dievčatá! Nanosíte mi ich do bytu a tá čierňava nejde dolu! [H. Dvořáková] 6. ▶ skľučujúci, ubíjajúci pocit; ťaživá atmosféra (neistoty, nespravodlivosti, zla a pod.): č. doby, skutočnosti, histórie; otupujúca č. strachu a nedôvery; beznádejná č. života bezútešnosť; čierňavy zlých predtúch [M. Figuli]; Na konci všetkých myšlienok bola len čierna čierňava. [V. Mináč]
čierňava p. mrákava
mrákava súvislé ťažké mraky • čierňava: sťahuje sa mrákava, čierňava • chmárava • chmúrava • chmára • chmúra • zried. kúrňava • zastar. mrákota • poet. síňava • expr. húľava (búrkový oblak)
čierňava, -y ž. expr.
1. hustá tma, zhluk čiernych oblakov, mrákava: Čierňava sa prevalila spoza hôr. (Gab.) Dusno je a tiahnu čierňavy. (Ráz.);
pren. o niečom hrozivom, strašnom, desivom: Videl beznádejnú čierňavu života. (Urb.) Či vieš už teraz, vieš, duša moja, aké sa na nás čierňavy stroja? (Sládk.)
2. niečo veľké a tmavé, ohromné množstvo niečoho, čo robí dojem čiernosti (napr. o zástupe ľudí): tam kdesi hore za čierňavou lesov (Hor.); A pánov celá čierňava stála nečinne. (Tim.) Zajacových bola celá čierňava. (Kuk.)
čarňava p. čierňava
čerňava p. čierňava
čierňava i čerňava ž. (čarňava, šiarneva) csl veľká tmavá chmára, súvislé tmavé mračná: Čierňavi idu od západu (Bodorová MAR); Privalila sa čierňava, nastála tma, ňebo sa rostváralo, hrom za hromom (Čelovce MK); Jaj, žena dobrá, šiarnava ide, bude hrúza! (Brusník REV); Jaká čiernava ide, bude dobre pršat (Val. Belá PDZ); Od západu iďé veliká čierňava (Bošáca TRČ); Prihnala sa velikánská černava, moseli sme sa s pola vrátit (Brezová p. Brad. MYJ); Ucekal pret čarňavu domu (Markušovce SNV); Juj, jaka čarňava idze (Vran. Dlhé VRN); šiarneva (Koceľovce ROŽ)
čierňava ž niečo tmavé, čo robí dojem čiernosti: či sú to mrákavy, či sú to čierňavy (RL 17. st)