čičko m. pov, myj, trn, strnitr hypok. žriebä: Kobola sa ožrebila, máme malého čička (Šípkové PIE); čičko (Vaďovce MYJ, Dol. Dubové TRN, Koniarovce TOP)
čičko p. čiko
čiko i čikov m. gem, čiast. snitr, trn, pov žriebä, nedospelý, ešte nezapriahaný kôň (obyč. v privolávaní): U zadnoh majú dva malia čikóvi (Brusník REV); Na, čiko, na! (Prievidza); Vaččí čikovié už bívali privázaní aj za vozom (Šípkové PIE) F. nosí visoko hlavu ani dákí čikó (Roštár ROŽ) - správa sa sebavedomo; vikračuje si ani čikó (Rochovce ROŽ) - hrdo, pyšne; prišól na čikóvovi domó (Revúca) - žart. dostal v škole nedostatočnú známku, prepadol; čičko m. zdrob. expr.: Kukni, jakí pekní čičko je pri téj kobole! (Brestovany TRN); Čičko, na! (Vaďovce MYJ)