čarnica p. černica
černica i černic ž. (černicla, čierňica, čírnica, čarňica)
1. čiast. strsl a vsl krovitá rastlina s jedlými čiernymi plodmi, bot. ostružina černicová (Rubus fruticosus): Aj vedľa Turca plno tích čerňídz rasťie (Rakovo MAR); Śernice rostú na kraji huore (Kociha RS); Ta rosna tu i maľini i čarňice (Dl. Lúka BAR)
2. čiast. strsl, strenč, kys, vsl plod ostružiny černicovej: F tomto báňi bíva najviac čierňic f celom chotáre (Prochot NB); Máme aj ostružľia, na tom sa čerňice, to je ovocia na ňom (Drienovo KRU); Čereňicle sa zle oberali (Kremnička BB); Za tíden budu aj černice (Val. Belá PDZ); Ešče sa ľen čerňice zapaľujú, a už hih zbierajú (Dunajov KNM); Čarňice zbirame na vino (Torysa SAB)
3. jzsl, priev, gem odroda tmavých čerešní: Jedna čerešna bola skorá belica, tí dve boli rané čírnice (Dol. Orešany TRN); Sú strešňe čerňice, sú bielice (Kunov SEN); čerňice (Brezany PDZ, Návojovce TOP)
4. myj odroda hrušiek: Uhňilíčané černice sa válajú pod hruškú (Vaďovce MYJ)
5. priev moruša s čiernymi plodmi; jej plody: čerňice (Brusno PDZ)
6. száh krvavá podliatina, modrina: čerňica (Rozbehy SEN)
7. pov pôda tmavej, čiernej farby: F šipkovskén chotári je málo černice, to len sen-tan také flaki niédze su (Šípkové PIE); černicový príd. k 1, 2: čerňicové ľisti (Turč. Ďur MAR); šernicoví lekvár (Rybník REV)
čiernica p. černica
čírnica p. černica