Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst priezviská

čepiec -pca m.

1. priliehavá okrúhla prikrývka hlavy; táto časť ľud. odevu vydatých žien: nočný č., vyšívaný č.

2. druhá časť žalúdka prežúvavcov

dostať sa pod č. vydať sa;

čepček -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
čepiec ‑pca m.; čepcový; čepček ‑a m.

čepček -ka pl. N -ky m. zdrob.

čepiec čepca pl. N čepce m. 1. ▶ prikrývka hlavy lemujúca tvár, obyč. vzadu na zapínanie al. zaväzovanie; súčasť ľudového odevu vydatých žien: čerstvo naškrobený č.; svadobný č.; č. z ľanového plátna; č. zdobený mašľami, stužkami, čipkou; kvetované, vyšívané čepce; zdravotnícky, pekársky č.; krídlatý mníšsky biely č.; nočný č. súčasť oblečenia na spanie; čepce sedliačok; Gazdiná pri ňom tiež taká: neustrojená, len v čepci. [D. Tatarka]; Prešedivené vlasy, za mladi istotne kučeravé, v prstencoch sa jej vymykajú spod tuho pritiahnutého čepca. [K. Lazarová]
2. zool.druhá časť žalúdka prežúvavcov: potrava sa vracia cez č. späť do ústnej dutiny
fraz. byť pod čepcom byť vydatá; dostať sa pod čepiec vydať sa; mať pod čepcom byť opitý, pripitý; narodiť sa v čepci/v čepčeku a) so zvyškom lôžka na hlave b) mať v živote šťastie (aj nezaslúžené, náhodné), ľahko, bez problémov žiť
čepček -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1: chyžné v naškrobených čepčekoch; Ošetrovateľka si ponaprávala vlasy, ktoré jej vykĺzli spod bieleho čepčeka. [R. Čižmárik]

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čepček p. čepiec


čepiec, -pca m.

1. druh priliehavej okrúhlej prikrývky na hlavu; časť ľudového odevu: nočný č., vyšívaný č., nosiť č.

hovor.: dostať sa pod č. vydať sa; strčiť dievku, dcéru pod č. vydať; hotoviť č. chystať výbavu; dievka (súca) pod č. na vydaj; mať pod č-om byť opitý;

2. druhá časť žalúdka prežúvavcov;

čepcový príd.;

čepček, -a m. zdrob.

ľud. narodiť sa v č-u s tenkou blanou na hlave;

čepčekový príd.: č. tvar

čepček i čepčík m. csl (čepeček) prikrývka na hlavu dojčaťa: Dala malému čepčeg na hlavičku (Prievidza); To mu už malí tot šepšok (Kameňany REV); Maličkín sa robívali štikerajové čepečki (Dol. Súča TRČ); Na hu̯avie nosili (deti) čepečki (Hlboké SEN); Jag už išlo śe kerscic, ta už rekľiček śe kupil i košuľečka i čepčik (Buglovce LVO); Dzecku ušiľi taki maľučki čepček (Dl. Lúka BAR)
F. čepčeku sa narodzit (Brestovany TRN) - so zvyškom lôžka na hlave (verilo sa, že také dieťa bude múdre)


čepčík p. čepček


čepeček p. čepček

čepiec [če-, ča-; -(i)ec] m
1. priliehavá okrúhla prikrývka na hlavu: czepiecz s zlatym oboyčekom (P. ĽUPČA 1589); czepcze banske (ŽILINA 1623) opatrené baníckym znakom, súčasť baníckej rovnošaty; czapyecz blyskawy (LIETAVA 1654); nočnjho čepce (RT 17. st); kdiz mam pri mne skleničku palenkj, uz mi cepecs letj na kutyalelkj (KC 1791); s černeho tafatu pressporsky čepec (Kur 18. st)
F. či ti powedali ludga, aby si sa dala začepčiť, prečuo si nedopustila čepgec na hlavu položit (VELIČNÁ 1724) prečo si sa nevydala
2. vec podobná čepcu; anat časť žalúdka prežúvavcov: potrawa čtwernohym negprw do bachora, potom do čepce prechazy (KoA 17. st); omasum: cžepec w žalůdku (FO 1737)
P. tpn Cepeseu (Čepcov 1212 OKK); villa Cheptsin (Čepčín 1262 VSS); čepček [-ek, -ok] m dem k 1: pet čepcokuw bielenich (ZVOLEN 1645); czepcžek aneb kapka do hrobu (KRUPINA 1691); za čepček geg warowkjny se dalo d 55 (NITRA 1760)
F. č. obšívať chystať sa na sobáš: už ma mila čepček opssjwa, neplač, neplač ma milena, pan Bůh ti ma da (Pie 18. st)

Čepček Čepček
čepček
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) čepček
G (bez) čepčeka
D (k) čepčeku
A (vidím) čepček
L (o) čepčeku
I (s) čepčekom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) čepčeky
G (bez) čepčekov
D (k) čepčekom
A (vidím) čepčeky
L (o) čepčekoch
I (s) čepčekmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ČEPČEK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 77×, celkový počet lokalít: 21, najčastejšie výskyty v lokalitách:
TOPOĽČIANKY, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 21×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 7×;
ŽIKAVA, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 6×;
ŽITAVANY (obec ZLATÉ MORAVCE), okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 4×;
CHOČA, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 4×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 4×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 4×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
VRAKUŇA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu