čepák m. 1. trn, záh, myj hlinená nádoba s úzkym hrdlom a so sacím otvorom v dutom uchu, druh džbána: Na vodu do pola ból čepák, to bolo hlinené z uchom a cecúšek to malo (Blatné MOD); F čepáku sme nosívali do pola vodu na picí (Kúty SKA); Zapchaj ten čepák, nech ti slivovica nevipáchne (Turá Lúka MYJ) 2. čiast. strnitr sklený krčah: Na veselé sa víno f čepákoh dalo na stól (Lapáš NIT) 3. nadávka hlúpemu mužovi: Ti čepáku jeden! (Kuchyňa MAL)
čepák m hlinená nádoba s uchom a úzkym hrdlom, džbán: menssi czepak malovani (L. JÁN 1683); oxis: džbán na ocet, čepak (NP 17. st) P. atpn Csepak Iwan (FIAŠ 1618 U2)