čákov m. i čáko s. (čákó, čakol, čágo) 1. csl zastar. klobúk niekdajších uhorských žandárov: Za Uhorska žandáre nosili peknia čákóvi (Prihradzany REV); Žandare nośiľi dakedi čakovi (Chrasť n. Horn. SNV); čáko (Štefanov SEN) 2. csl zastar. kovová ochranná prikrývka hlavy, prilba: Tak son prišéu̯ tatan, ľen čo son štálhelmu, tót čákou iba zložeu̯ (Kalinovo LUČ); Čáko nosili (hasiči) na hlave a bolo plechové (Siladice HLO); Fajermaňi maju čakovi (Markušovce SNV); hasickí čákov (Ležiachov MAR) 3. vsl vysoká (papierová) prikrývka hlavy ako súčasť kostýmu koledníkov: Betľehemci sebe zrobiľi visoke čakovi (Spiš. Štvrtok LVO); Mikolaj mal čakol, košuľu bilu (Zborov BAR) 4. iron. prikrývka hlavy nezvyčajného al. nemódneho tvaru: Takí čákó bi som si ani nepoložil na hlavu (Nandraž REV); Ľaľaťe ho s tín čágom, ňedala bi to na hlavu, ňeh bi mi hu aj odrezaľi (Čičmany ŽIL)