úzkostlivý príd.
1. naplnený úzkosťou, vyjadrujúci úzkosť: ú-é volanie, ú. výraz tváre
2. priveľmi starostlivý, svedomitý; svedčiaci o tom: ú. v plnení povinností; ú-á čistota, opatera;
úzkostlivo prísl.;
úzkostlivosť -i ž.
úzkostlivosť -ti ž.
1. naplnený úzkosťou, obavami; podliehajúci úzkosti, obavám: ú. človek, ú-á duša; Nie je úzkostlivá, hovorí až prihlasno. (Kuk.)
2. prezrádzajúci úzkosť, svedčiaci o úzkosti: ú-é volanie o pomoc, ú. výraz tváre, ú. pohľad; pýtala sa úzkostlivým hlasom (Urb.);
3. priveľmi starostlivý, svedomitý: úzkostlivá matka, mysliaca vždy len na deti (Vaj.); Je poctivý a úzkostlivý. O všetko sa stará. (Jil.)
4. prezrádzajúci priveľkú starostlivosť, svedomitosť: prehnaný: ú-á čistota; ú-á výchova; ú-á starostlivosť (Tat.); Musel dávať úzkostlivý pozor. (Bod.);
úzkostlivo prísl.
1. s úzkosťou s obavami: ú. pozerať, hľadieť; ú. kričať, volať; ú. sa spytovať niekoho (na) niečo;
2. priveľmi starostlivo, svedomite, prehnane: ú. dbať, starať sa o niečo; ú. chrániť niekoho al. niečo; ú. vychovaný (Urb.);
úzkostlivosť, -ti ž.
1. vlastnosť niekoho al. niečoho úzkostlivého; podliehanie úzkosti;
2. priveľká starostlivosť, svedomitosť