úzkosť -i ž. pocit skľúčenosti, neistoty (z niečoho neznámeho), tieseň: smrteľná ú., zmocňuje sa ho ú.; srdce, hrdlo sa mu zviera ú-ou;
úzkostný príd.: ú. stav;
úzkostne prísl.: ú. hľadieť
úzkosť -ti -tí ž.
depresia 1. citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, stratou istoty, záujmov, pocitom menejcennosti, spomaleným myslením • depresívnosť • skľúčenosť • stiesnenosť: podľahnúť depresii, skľúčenosti, stiesnenosti • ochabnutosť • ťažkomyseľnosť • zádumčivosť • skormútenosť • sklesnutosť • tieseň: zmocňuje sa ho tieseň • úzkosť (pocit neistoty z niečoho neznámeho) • melanchólia (duševný stav depresie) • melancholickosť • znechutenosť • kniž.: trudnomyseľnosť • skleslosť • splín (melanchólia spojená s nudou): mať splín • svetobôľ: trpieť svetobôľom
2. geol. územie ležiace nižšie ako hladina mora • preliačina
obava pocit stiesnenosti vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného • starosť • tieseň: mať obavu, starosť o deti; prepadla ju obava, tieseň, ako sa to skončí • úzkosť (obava z neznáma): prežívať úzkosť • nepokoj • znepokojenie (stav napätia z niečoho) • kniž. bázeň: pociťuje bázeň pred skúškou • strach (obava pred nebezpečenstvom): strach z možnej havárie
strach duševný pocit vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou situáciou: smrteľný strach; strach z nešťastia, z vojny • hrôza (veľký strach): zmocnila sa ho hrôza • tieseň (pocit skľúčenosti, depresie vyvolaný obyč. z obavy pred niečím): padá naňho tieseň • des • zdesenie • údes • zhrozenie (veľký strach): mať v očiach des; pochytil ho údes; nastalo všeobecné zdesenie, zhrozenie • úzkosť (pocit neistoty z neznáma): srdce mu zviera úzkosť • obava: strach, obava o zdravie • starosť: starosť o deti; žiť bez strachu, bez starostí o budúcnosť • kniž. bázeň: cítiť bázeň • tréma (strach, neistota pred verejným vystúpením): dostať trému • úžas: zmocňuje sa ho úžas • zried. postrach (Lenko) • lek. fóbia (utkvelá predstava strachu u neuropatov)
úzkosť p. depresia 1, strach
úzkosť, -ti ž. duševný stav neistoty, strachu z niečoho neznámeho, z pocitu bezmocnosti ap.; tieseň, skľúčenosť: smrteľná ú.; mať pocit ú-i; pochytila ho, zmocnila sa ho, nadišla ho ú.; srdce (dušu, prsia, hrdlo) mu zviera ú.; srdce sa mu zovrelo, naplnilo ú-ou; V hlase sa chveje žiaľ a úzkosť. (Kuk.) Začal plakať v strašnej úzkosti. (Jégé) Žila po celý čas v úzkosti o syna (na vojne) (Zát.) v strachu.
úzkosť2 ž 1. bieda, chudoba: Wassy Milost pokorne prosym, zebi ste niny na mu vskostt racžyli wzhlednutj a mne tych 20 zlatych poslatj (H. BEŇADIK 1579); Laczko spolu siny a z manzelku slobodnym trhem prodaly sweg vskosty a tezobe trawnijk za f 29 (SLIAČE 1589); skrze uskost a veliku psotu mnohi museji sobe sve vyživeni po svete hledati (LOVČA 1682 LP); pohnuta biwsse, pro uskost wčilegssich časuw, mosela sem wzit od dyewky mogey sto zlatich (P. PODHRADIE 1685); od welikeg uzskosti wiprosszili sme od pana na chleb rezi (OBSOLOVCE 1750); za káždého času miluge tén, ktery gest prjtel a bratr w uzkosťách poznáwá sa (KB 1757); aby y krestan opatrni to čynil, žebj w čas hognosty pamatowal na čas uskostj (CS 18. st) pren co gest swet, leč more burliwe, w kterem wetri wsseligakeho suženy z gedneg uzkosti do druheg nas haču a mecu (MiK 18. st) zmietame sa v biede L. hnať, niesť, priviesť, prísť do ú-i koho spôsobiť (si) ochudobnenie, ožobráčenie: čo sa Jej Velkomožnosti nezejde, to da na poddanych znovu predavati, i ako slaniny prežlkle, klobasy a jelita, kterymi obtižnostiami nas do velkej uzkosti a psoty nese (PAPRADNO 1673 LP); coarcto: do uskosti priwésti, hnáti (WU 1750); (márnotratný syn) do takoweg uskosti prissel, že se dal do služby ku ussipanym (GK 1779); mily bratre, wiess toho dobre, ze na nas vskost pripadla na ten czas (SLIAČE 1586) doľahla na nás bieda; rjsse gest w nuze a w úzkosti postawena a weliki nedostatek znássy w penezech (VP 1764) je chudobná; gestli by na nich (Rolkovcov) uzkost prissla a takowy (laz) by mely pustit, aby potomok Georgiusa bil nagprednedssy k tomu (MARTIN 1767) dostali by sa do chudoby 2. tieseň, skľúčenosť: chcess lj swobodnj bit, nemass se hned ženjt, na malj czas roskoss, zatim zhledass vskost, rad bys se spatkem wratil (BV 1652); (Kristus) žižňiw zwolal hlasyťe, w swých težkých vskostech (CC 1655); tento plawec od uskosti a zuffanj welikeho chtel sa sam usmrtit (ŽA 1732); kdo ge krwawég nátury y w uskosti ge wesely, často se smegicy (GV 1755); lide na lodi postaweni tuze prostrasseni w úskosti byli (VP 1764); x. pren David z kamenkami uskosti nasich zaopatreny premohel Goliata (GK 1779) s našim strachom L. w podzimku biwagi uskosti srdcze, hlaw bolenj (Kal 18. st) zvieranie