útokom prísl.
útokom prísl. útočiac, v útoku: hovor. brať (vziať) niečo ú. a) útočiť, zaútočiť na niečo; b) expr. rýchlo, rázne, bezohľadne postupovať pri niečom, zmocniť sa niečoho; Kŕdeľ sliepok hnal sa útokom na Annu (Vaj.) hrnul sa k nej.