útok1, -u m.
1. činnosť zacielená na napadnutie niekoho al. niečoho, útočenie, prepadnutie, nápor (vojenský, fyzický, v tlači, v reči ap.): ú. na nepriateľa, na nepriateľské pozície; vyraziť, ísť, prejsť do ú-u, zastaviť, odraziť, odvrátiť ú.; nebezpečenstvo (vojenského, vojnového) ú-u; byť vystavený ú-om; dobyť niečo ú-om; útoky partizánov proti Nemcom (Ondr.); prudký útok kritiky (Zvon); Výmena názorov prechádzala v osobné útoky. (Fr. Kráľ); najlepšia obrana je útok;
voj. bojová činnosť majúca za cieľ zmocniť sa nepriateľských pozícií: čelný ú., ú. zboku; tankový, letecký, delostrelecký, raketový ú.; pren. ú. na city, na svedomie, na statočnosť prudké pôsobenie;
2. šport. útočná hra, útočenie (napr. vo futbale, v šachu ap.): kombinačný ú., matový ú.;
3. osoby, ktorých úlohou je útočiť; útočný útvar (najmä vojenský al. v sporte): posilniť ú.; šport. hrať v ú-u
útok2, útku m. text. priečna sústava nití v tkanine, sústava nití, ktorými je prepletená osnova: vrchný, spodný ú., výplnkový ú.;
útkový príd.: ú-é nite útok