útok1 -u m.
1. voj. napadnutie zamerané na zničenie nepriateľa: nečakaný, náhly, ozbrojený ú., prejsť do ú-u, odraziť ú.
2. prudké napadnutie (fyzické, slovné, v tlači ap.): ú. strážneho psa; osobný ú., u. na city, na statočnosť; expr. zmocniť sa niečoho ú-om prudko, náhle; šport. ú. na bránu súpera
3. skupina útočiacich hráčov: prvý ú. (v hokeji), hrať v ú-u
útok2 útku m. text. sústava priečnych nití v tkanine;
útkový príd.: ú-é nite
útok -ku pl. N -ky m. (napadnutie)
útok útku pl. N útky m. (text. termín)
útok 1. vojenské napadnutie niekoho, niečoho; priama bojová akcia na zničenie nepriateľa: ozbrojený útok; útok na nepriateľské pozície • agresia • vpád • invázia (útočné napadnutie): agresia, vpád na cudzie územie; invázia námornej pechoty • nájazd (vtrhnutie na cudzie územie): tatárske nájazdy • ofenzíva (väčší útok): prejsť do ofenzívy • nápor: nápor nepriateľských vojsk • výpad (náhly útok): výpad jazdy • výboj (útok s cieľom získať cudzie územie): koloniálne výboje • voj. úder (sústredený útok): smer hlavného úderu • kniž. atak • zastar.: šturm • nápad (Kalinčiak)
2. náhle, prudké napadnutie (iné ako vojenské, napr. fyzické, slovné, v tlači a pod.): útok rozzúreného zvieraťa; v každom slove videl útok proti sebe • atentát (útok na život z politických pohnútok): spáchať atentát na niekoho • kniž. inzultácia: inzultácia rozhodcu na futbalovom zápase • výpad: výpady opozície • nápor: to je nápor na nervy • kniž.: atak • invektíva: verejné ataky, invektívy
útok1, -u m.
1. činnosť zacielená na napadnutie niekoho al. niečoho, útočenie, prepadnutie, nápor (vojenský, fyzický, v tlači, v reči ap.): ú. na nepriateľa, na nepriateľské pozície; vyraziť, ísť, prejsť do ú-u, zastaviť, odraziť, odvrátiť ú.; nebezpečenstvo (vojenského, vojnového) ú-u; byť vystavený ú-om; dobyť niečo ú-om; útoky partizánov proti Nemcom (Ondr.); prudký útok kritiky (Zvon); Výmena názorov prechádzala v osobné útoky. (Fr. Kráľ); najlepšia obrana je útok;
voj. bojová činnosť majúca za cieľ zmocniť sa nepriateľských pozícií: čelný ú., ú. zboku; tankový, letecký, delostrelecký, raketový ú.; pren. ú. na city, na svedomie, na statočnosť prudké pôsobenie;
2. šport. útočná hra, útočenie (napr. vo futbale, v šachu ap.): kombinačný ú., matový ú.;
3. osoby, ktorých úlohou je útočiť; útočný útvar (najmä vojenský al. v sporte): posilniť ú.; šport. hrať v ú-u
útok2, útku m. text. priečna sústava nití v tkanine, sústava nití, ktorými je prepletená osnova: vrchný, spodný ú., výplnkový ú.;
útkový príd.: ú-é nite útok
hútok p. útok
útok1 m činnosť zacielená na napadnutie niekoho al. niečoho: (anjeli) aby od utokuw Satanowjch (ľudí) ochranowaly (KoB 1666); poswecowany prynassy lidem nemaly prospech proty utokum a pryseram ukrutneho diabla (ŠV 1675); nebogiss se utokuw a nezbednosti wogakuw (SK 1697); Žide nepowolny utok učiniwsse na dum (Le 1730); (anjeli) mocnosti zkrocuju, uklady, utoki a sskodliwos zlych duchuw (SJ 18. st)
útok2 m priečna sústava nití v tkanine, sústava nití, ktorými je prepletená osnova: tkacz w tkackom warsstate mezy osnowu utok wtkagjcy člnkom platno proste y tenke prawj (KoB 1666)
útok3 m stojatá voda, močiar: woda steka w potoku, teče w potoku, stogj w utoku (:w bahne:), oteka w réce (OP 1685); stagnum: utok, bahno (HD 1706-07)