útočný príd.
1. kt. útočí al. je založený na útoku, agresívny: ú. oddiel, ú-á vojna, ú-á politika; ú-á kritika; ú-á hra ofenzívna
2. určený na útok, použ. pri útoku: ú-á zbraň; ú. rad, ú-á tretina v niekt. šport. hrách;
útočne prísl.;
útočnosť -i ž.
útočnosť -ti ž.
1. ktorý na niekoho al. na niečo, útočí, ktorý niekoho al. niečo napáda, výbojný, agresívny: ú-á politika, ú-é plány, ú-é sily, ú. pakt, ú. blok; ú-á vojna dobyvačná, ú-á akcia (v boji al. v bojových hrách); ú-á povaha, ú. temperament; ú-á satira (Mráz); ú-á reč (Jil.); [Muchy] sú útočné, ako nebývajú nikdy (Ondr.) dotieravé.
2. súvisiaci s útokom, vzťahujúci sa na útok; určený na útok, používaný pri útoku: ú-á zbraň; ú. rev (Fig.); šport.: ú-á hra v ktorej sa prevažne útočí; ú. rad skupina hráčov, ktorých úlohou je rozvíjať útok; ú-á tretina (pri hokeji) časť hracej plochy v blízkosti súperovej bránky; ú-á čiara ktorá oddeľuje útočnú tretinu od strednej; ú-é postavenie priaznivé pre útok;
útočne prísl. k 1 výbojne, agresívne: u. vystúpiť na niekoho;
útočnosť, -ti z. výbojnosť, agresívnosť