útočisko -a -čísk, útočište -a -číšť s. miesto al. osoba poskytujúca ochranu v ťažkostiach, v nebezpečenstve; útulok: posledné ú., hľadať, nájsť ú.; matka je jeho jediné ú.
útočisko -ka -čísk, útočište -ťa -číšť s.
útočisko, útočište miesto al. osoba poskytujúca ochraňovanie v ťažkostiach, v nebezpečenstve a pod.: útočisko, útočište pred dažďom; vy ste moje posledné útočisko, útočište • záštita • ochrana: matka je jej záštitou • útulok • zastar. útulňa (miesto odpočinku, pokoja; jednoduché sociálne zariadenie): uchýliť sa do útulku • prístrešie: poskytnúť niekomu prístrešie • azyl (politické útočisko): požiadať o azyl • prítulok (Timrava) • príchylok (J. Horák) • príchyľa (Timrava) • zried. zátuľa (Ondrejov) • skrýša: tajná skrýša • pren. oáza (príjemné, isté miesto): domov je oáza pokoja
útočište [-e, -o], útočisko s miesto al. osoba poskytujúca ochranu v ťažkostiach, v nebezpečenstve: ty (Boh) jsi utočište v zármutcích mých (RL 1571); na te, múj najmilší, nezapomenu, útočište nedám žádnému jinému (ASL 1603-04); (veža) wssech mužuw a žien bespečne utočiste bila (MS 1749); na panoži stromu mnohe ptactwo swe utočisstie melj (KT 1753); Búh náss utočjssko a syla (KB 1757); perfugium: utočissťo, bezpečné mjsto; confugio: utočjssťo mám k ňekomu (KS 1763); pán, utočyssťo mé y osloboditel múg (BlR 18. st)