ústup, -u m.
1. pohyb späť, pohyb opačným smerom, ako je cieľ cesty (obyč. nedobrovoľný), ustupovanie: ú. vojska; Ústup bol bezhlavý. (Heč.) Dnes sa má skončiť ústup do hôr. (Karv.); voj. kryť ú. chrániť ustupujúce vojsko
● dať sa na ú. začať ustupovať;
2. odb. ubúdanie, miznutie: ú. ľadovcov, u. ihličnatého, listnatého porastu, ú. mora (z pevniny)
● byť na ú-e (o javoch) strácať sa, zanikať;
3. zmena stanoviska, zmena pôvodného rozhodnutia: Ženský ústup je často len trik. (Jes.) Tento ústup smeroval k tomu, aby syna uviedol do rozpakov pred materou. (Kuk.);
ústupový príd.: ú-á cesta po ktorej sa uskutočňuje ústup (vojska); ú. plán plán ústupu (vojska); šach. ú-é pole ktoré hráč využíva pri ústupe; šport. ú-á čiara po ktorú možno ustúpiť (napr. pri niektorých loptových hrách)