ústupčivý príd. kt. má sklon ustúpiť: ú. človek; ú-á povaha;
ústupčivo prísl.;
ústupčivosť -i ž.
ústupčivosť -ti ž.
ústupčivý príd. ktorý rád ustupuje, ktorý je náklonný vždy ustúpiť: ú. človek, ú-á povaha;
ústupčivosť, -ti ž.