ústa úst s. pomn.
1. orgán na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: veľké, široké ú., otvoriť ú., dať si cukrík do úst; dotknúť sa (niečoho) ú-ami; dozvedieť sa niečo z povolaných úst od kompetentnej osoby
2. zool. orgán prijímania potravy niekt. živočíchov: ú. včiel, rýb
● expr. ú. ako vráta veľké; pozerať s otvorenými ú-mi začudovane; nevie (ani) ú. otvoriť je nesmelý; (ne)mať čo do úst položiť, vložiť (ne)mať čo jesť; → odtrhnúť si od úst; žiť z ruky do úst biedne; → sliny sa mu zbiehajú v ú-ach; povedať niečo na celé, na plné ú. otvorene; hovoriť, povedať niečo (len) na pol úst odmerane, neochotne; vzal, zobral si mi to z úst práve som to chcel povedať; ísť z úst do úst šíriť sa (ústne); mať → plné ú. niečoho;
ústny príd.
1. k ústa: ú-a dutina; ú-a voda
2. vyjadrený ústne, op. písomný: ú. dohovor, ú-a skúška; ú-e podanie tradícia;
ústne prísl.: u. vyjadrený;
ústočká -čiek s. pomn. zdrob.
ústne prísl.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
1. nachádzajúci sa v ústach: anat. ú-a dutina, ú-a sliznica, ú-e kútiky;
2. vyjadrený ústami, uskutočnený ústne, pomocou úst: ú-e oznámenie, ú-a skúška; práv. ú-e pojednávanie, ú-a zmluva, ú-a žaloba, ú. testament; lit. ú-a slovesnosť, ú-e podanie; lingv. ú. prejav; ú-a hláska artikulovaná len ústami, pri ktorej výdychový prúd prechádza len ústami (nie aj nosom);
3. určený na ústa, na činnosť ústami; zameraný na ústa: ú-a voda; ú-a harmonika; lek. ú-a chirurgia;
ústne prísl. ústami, pomocou úst, pomocou ústneho prejavu: ú. oznámiť niekomu niečo, ú. sa dohovoriť s niekým o niečom