ústava -y ž. zákl. zákon štátu, konštitúcia: Ú. Slovenskej republiky; Ú. deviateho mája z r. 1948;
ústavný2 príd.: ú-é právo, ú-é záruky, ú-é slobody; ú. zákon; Ú. súd SR;
ústavne2 prísl.: ú. zabezpečené práva;
ústavnosť -i ž. stav zodpovedajúci ústave, ústavný stav: dodržiavať ú.
ústav -u m.
1. ved., bádateľská inštitúcia; jej budova, inštitút: výskumný ú., teoretické ú-y, u-y Slovenskej akadémie vied
2. ustanovizeň s praktickým ver. zacielením; jej budova: liečebný ú., ú. sociálnej starostlivosti, pohrebný ú.
3. v min. typ školy: učiteľský ú.;
ústavný1 príd.: ú. plán, ú-é úlohy; ú-á starostlivosť, liečba;
ústavne1 prísl.: ú. ošetrovaný
ústavne prísl.
ústavný1 príd.
1. patriaci ústavu: ú-é zariadenie, ú-á knižnica, ú-á dielňa;
2. uskutočňujúci sa v ústave: ú-é ošetrovanie, ú-á liečba;
ústavne1 prísl. k 2
ústavný2 príd.
1. obsiahnutý v ústave; daný ústavou: ú. článok; ú-é slobody (napr. prejavu, tlače, zhromažďovania);
2. týkajúci sa ústavy, súvisiaci s ústavou; zaoberajúci sa ústavou: ú. zákon ústava; ú-é právo;
ústavne2 prísl.: ú. potvrdiť, zaručiť niečo ústavou, v ústave;
ústavnosť, -ti ž. systém ústavy, ústavného zriadenia