ústav -u m.
1. ved., bádateľská inštitúcia; jej budova, inštitút: výskumný ú., teoretické ú-y, u-y Slovenskej akadémie vied
2. ustanovizeň s praktickým ver. zacielením; jej budova: liečebný ú., ú. sociálnej starostlivosti, pohrebný ú.
3. v min. typ školy: učiteľský ú.;
ústavný1 príd.: ú. plán, ú-é úlohy; ú-á starostlivosť, liečba;
ústavne1 prísl.: ú. ošetrovaný
ústav -vu pl. N -vy m.
škola 1. vzdelávacia a výchovná inštitúcia • hromad. školstvo: základné, stredné školy, vysoké školstvo • ústav • inštitút (v minulosti typ školy): učiteľský ústav, pedagogický inštitút • akadémia (typ školy): obchodná akadémia
2. skupina ľudí, ktorá je niekomu, niečomu naklonená, ktorá sa stavia za niekoho, za niečo: Hegelova škola • stúpenci • nasledovníci: stúpenci, nasledovníci Ľ. Štúra • pokračovatelia • nasledovatelia: mať pokračovateľov, nasledovateľov • žiaci: Metodovi žiaci
3. p. vyučovanie 4. p. výchova 5. p. štúdium
ústav 1. organizačný útvar slúžiaci na bádateľské al. výskumné ciele; budova tohto útvaru • inštitút: vedecký ústav, inštitút, fyzikálny inštitút
2. p. škola 1
ústav, -u m.
1. zariadenie s výskumným al. praktickým verejným zameraním, inštitút: vedecký, výskumný, teoretický ú., ú-y Československej akadémie vied; liečebný, doliečovací ú.; ústav národného zdravia nemocnica; peňažný ú. banka; poisťovací ú. poisťovňa; pohrebný ú. pohrebný podnik;
2. zastar. druh strednej školy; stredná škola vôbec: učiteľský ú., ú. domácich náuk; Maturoval som na ústave, ktorý nenavštevujú žiaci z nášho mestečka. (Barč)
3. zastar. budova strednej školy: Pred ústavom rojili sa dievčatá. (Al.) Na dvore ústavu naháňali študenti loptu. (Gráf)