úsmev -u m. výraz tváre, kt. vyj. príjemné stavy, pocity, príp. iróniu (obyč. pohybmi svalov okolo úst): milý, figliarsky ú., posmešný, škodoradostný ú., potlačiť ú.;
úsmevček -a m. zdrob. expr.
úsmev -vu pl. N -vy m.
smiech 1. vonkajší prejav radosti sprevádzaný stiahnutím tvárových svalov a charakteristickým zvukom: zvonivý smiech, pustiť sa do smiechu, zdržiavať smiech • expr. rehot (hlasný, neviazaný smiech): ozval sa rehot divákov • expr.: chechot • chichot • hahot • chachot (samopašný smiech): škodoradostný chechot; ženský chichot • zried. smiechot (Gabaj) • úsmev (jemný smiech bez zvuku): pohŕdavý úsmev • úškrn • úškrnok (náznak smiechu sprevádzaný iróniou, škodoradosťou): cynický úškrn, úškrnok • úsmešok • posmešok (smiech obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešok • úškľabok • expr. zried. poškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabok • expr.: smiešik • smiešok: škodoradostný smiešik, smiešok • zastar. úsmech: lichotivý úsmech (Kalinčiak)
p. aj úsmev
2. p. výsmech 3. p. žart
úsmev mierne stiahnutie tvárových svalov ako charakteristický prejav radosti, veselia, príp. irónie: blažený, trpký, pohŕdavý úsmev; potlačiť úsmev • úsmešok • posmešok (úsmev obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešok • expr.: smiešik • smiešok: škodoradostný smiešik, smiešok • úškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabok • expr.: úškrn • úškrnok (posmešný úsmev): cynický úškrn, úškrnok • zastar. úsmech (úsmev obyč. s odtieňom posmechu): lichotivý úsmech (Kalinčiak) • expr. zried. poškľabok (Kukučín)
p. aj smiech
úsmev, -u m. výraz tváre prejavujúci sa charakteristickým pohybom svalov okolo úst, ktorým vyjadrujeme obyč. radosť, príjemnú náladu, prípadne iróniu ap.: milý, veselý, šťastný, blažený ú., figliarsky, šibalský, potuteľný ú., zhovievavý ú., previnilý, rozpačitý ú., posmešný, pohrdlivý, škodoradostný, ironický, zlý ú., sladký, falošný ú.; hovoriť niečo, prihovárať sa niekomu s ú-om; pozerať na niečo, sledovať niečo s ú-om; vyčariť, vylúdiť ú., potlačiť ú.; okolo úst mu (jej) pohráva ú. usmieva sa; tvárou mu (jej) preletel ú. usmial(a) sa; to (niečo) vyvolalo ú. bolo to (trochu) smiešne; robiť niečo s ú-om na tvári (na perách), pren. chladnokrvne, pokojne, bez vzrušenia; expr. rozdávať ú-y (obyč. o koketnej žene) usmievať sa na každého; hovor. žart. ú. od ucha k uchu široký, s naširoko roztiahnutými ústami; Ústa sa mu stiahli do bolestného úsmevu. (Kuk.) Pri tejto myšlienke nemohol som sa ubrániť úsmevu (Zúb.) musel som sa usmiať. Nevychádzajú z úsmevu (Al.) stále sa usmievajú. Iba s úsmevom kvitovali jeho zúfalé úsilie (Barč) nebrali ho vážne; pren. bás. ú. jari (Šteinh.); ú. letného rána (Vám.); hýrivý ú. leta (Urb.) o peknom, slnečnom počasí na jar, v lete;
úsmevček, -a m. zdrob. expr.