úsečný príd.
1. stručný, krátky: ú-é vety, ú. povel
2. odmeraný (význ. 2), chladný: ú. tón;
úsečne prísl.;
úsečnosť -i ž.
úsečne 2. st. -nejšie prísl.
krátko 1. s malým dĺžkovým rozmerom, na malú dĺžku (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): má krátko, nakrátko ostrihané vlasy • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: kratučko, kratu(li)nko zastrihla do látky • expr.: nakratučko • nakratulinko • nakratunko • nakratuško: nakratučko ušitá sukňa • prikrátko (príliš, veľmi krátko): prikrátko narezané dosky
2. na krátky časový úsek, krátky čas, na krátky čas (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): krátko, nakrátko si zdriemol • tesne: prišiel krátko, tesne pred ôsmou • chvíľu • chvíľku • nachvíľu • nachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, nachvíľku nás zdržal • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: kratučko sa ponoril pod hladinu • expr.: nakratučko • nakratunko • nakratulinko • nakratuško: nakratunko vyšla z miestnosti • expr.: chvíľočku • chvílinku • nachvíľočku • nachvílinku: chvíľočku, nachvíľočku sa jej zdalo, že vidí matku • nedlho (pomerne krátko): učiteľ začal skúšať nedlho po zvonení • prikrátko (príliš, veľmi krátko): do zimy je prikrátko, aby stihol postaviť strechu • fraz. na skok: zastavili sa tu iba na skok
3. obsahujúc iba podstatné časti, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • nakrátko • skrátka: krátko, nakrátko, skrátka opísal celú situáciu • stručne: stručne porozprávala, čo sa jej stalo • lakonicky • úsečne: lakonicky, úsečne odpovedal na otázky • expr.: kratučko • kratunko • kratulinko • kratuško: kratučko vyrozprávala svoj príbeh • fraz. v kocke: v kocke načrtol svoje predstavy • jadrne (krátko a výstižne): jadrne podané učivo • stroho • sucho (krátko a odmerane): stroho, sucho reagoval na pripomienky
úsečne 1. porov. odmeraný 1 2. p. krátko 3
1. stručný, krátky; jadrný: ú-á reč; ú. rozkaz (Karv.); ú. povel (Jil.); Krátkymi, úsečnými slovami mu rozpovedala, čo sa stalo. (Vaj.) [Admirál] volá pobočníkov a s každým má úsečný, krátky rozhovor. (Hor.)
2. odmeraný, chladný: ú. tón (Tim.); Priznáva sa úsečným hlasom. (Podj.);
úsečne prísl.: hovoriť ú.; Zahriakol ho úsečne. (Jes.); úsečne vyslovené slovo (Urb.);
úsečnosť, -ti ž.