úradovňa -e ž. úradná miestnosť, kancelária
úradovňa -ne -ní ž.
kancelária miestnosť na úradovanie: kancelária riaditeľa • úradovňa • zastar. byro • pracovňa (miestnosť na duševnú prácu vôbec): pracovňa referenta je oproti
úradovňa p. kancelária
úradovňa, -ne, -ní ž. miestnosť, kde sa úraduje, úradná miestnosť, kancelária: Keď otvorili úradovne, vošli sme do banky. (Kuk.) Vstúpime do úradovne pána správcu. (Al.) Geňo zavesil už tabuľu: Miestny národný výbor — úradovňa. (Tat.)