Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

úrad -u m.

1. admin. orgán; jeho budova: ústredné ú-y; Ú. vlády SR; poštový ú., migračný ú., ú. práce; ísť vybaviť niečo na ú.; hovor. chodiť, behať po ú-och; z ú-ov vychádzajú zamestnanci

2. funkcia, hodnosť a povinnosti vyplývajúce zo zaradenia v istom orgáne: zodpovedný ú. ministra, ujať sa svojho ú-u, zbavili ho ú-u;

úradný príd.

1. k 1: ú-á vyhláška, ú. výkon, postup, ú-á miestnosť, ú-é hodiny

2. oficiálny; odmeraný: ú. tón, ú. prístup k veci

ú. → šimeľ;

úradne prísl.: ú. oznámiť; byt ú. zapečatený;

úradnosť -i ž.;

úradík -a m. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
úrad ‑u m.; úradný; úradne prísl.; úradnosť ‑i ž.; úradík ‑a m.

úradný -na -ne príd.

-dný/113473 2.78: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 76329 medzinárodný/5826 základný/5264 národný/5174 posledný/4157 pôvodný/4129 vhodný/3822 obchodný/2046 zásadný/1895 chladný/1699 čudný/1596 úvodný/1406 vodný/1259 prírodný/1169 ústredný/1123 stredný/1116 pozoruhodný/1033 prípadný/990 rodný/962 západný/909 výsledný/904 slobodný/900 zadný/836 rekordný/783 zodpovedný/776 kladný/775 hodný/744 úradný/681 štandardný/675 náhradný/655 výhodný/643 náhodný/639 následný/630 východný/626 sprievodný/616 bezprostredný/592 predný/586 záhadný/566 (225/18127)

administratívny ktorý sa týka správy, riadenia, vybavovania verejných vecí • správny: administratívna, správna agenda, budovakancelársky: administratívny, kancelársky štýlúradný (oficiálne požadovaný, predpísaný): typický úradný postuppejor.: úradníckybyrokratický (úzkoprso sa pridržiavajúci administratívnych formalít, predpisov): úradnícky, byrokratický spôsob; byrokratický aparát


byrokracia 1. úzkoprsé lipnutie na úradných predpisoch • byrokratizmushovor. úradný šimeľ: byrokratizmus, úradný šimeľ znemožnil všetky reformy

2. p. správa2 2


chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mliekochladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené vínovychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá pieckačerstvýsviežiosviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrineľadovýmrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduchdrsnýnevľúdnyneprívetivýkniž. nehostinnýsurovýostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severáksychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasiepren. zubatý: slnko je už zubatéprichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavurozumovýracionálny: rozumový, racionálny typ človekachladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosťtriezvyrozvážny: triezvy, rozvážny umpokojnýstoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavýľahostajnývlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažnézdržanlivýrezervovanýneutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťahľadovýmramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvárstrohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slovodmeranýneprístupný: byť k niekomu odmeranýstudený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosťnevľúdnyneprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľadhovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobenýúsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a neláskufrigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálnyformálnyúradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase


občiansky ktorý je určený pre občana, ktorý súvisí s občanom • úradnýhovor. civilný: občiansky, civilný sobáš (op. cirkevný); úradné, civilné meno (op. umelecké al. krycie) • všednýbežný (op. oficiálny) • hovor. normálny: predseda spolku je vo svojom všednom, bežnom, v normálnom živote lekárom


oficiálny ktorý má úradný ráz, ktorý sa uskutočňuje podľa predpisov (op. neoficiálny) • úradný: oficiálny, úradný postup vybavovania; oficiálne, úradné rozhovoryformálny (zachovávajúci potrebnú formu): oficiálny, formálny prístup k riešeniu problémuneosobnýstrohýodmeraný (op. familiárny; dôverný): neosobné, odmerané prijatie; oficiálny, strohý štýltrocha pejor. oficióznyprioficiálny (i iron.; príliš oficiálny)


služobný súvisiaci s vykonávaním povolania • pracovný: služobná, pracovná cesta v zahraničíúradný: úradné povinnosti, úradné auto


úradný 1. ktorý je typický pre úrad, ktorý sa vyžaduje v administratíve, verejných organizáciách, zariadeniach a pod.; ktorý je úradom potvrdený, zverejnený a pod. • administratívnykancelárskyrokovacípejor. byrokratický (prehnane, formalisticky úradný): úradný, administratívny, kancelársky štýl prejavu; fraz. expr. úradný, kancelársky šimeľ (formálne, nepružné vybavovanie; byrokrat); úradný, administratívny, byrokratický postupoficiálny: oficiálna platnosť, oficiálne schválenie žiadosti

2. vyznačujúci sa úradnou strohosťou, neosobnosťou, formálnosťou (op. dôverný, familiárny) • odmeranýoficiálnytrocha pejor. oficiózny: v hlase mal úradný, odmeraný tón; úradný, oficiálny, oficiózny charakter stretnutiaformálny (zachovávajúci úradom vyžadovanú formu): úradné, formálne veci, náležitostineosobnýstrohý (op. familiárny, dôverný): úradná, neosobná, strohá reč

3. p. služobný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

úradný príd.

1. patriaci úradu; používaný v úrade: ú-á budova, ú-á miestnosť; ú-é auto; ú. papier, ú-á pečiatka s názvom úradu; hovor. expr. ú. šimeľ posmešný názov pre byrokratický, nepružný spôsob vybavovania;

2. týkajúci sa úradu; súvisiaci s vykonávaním úradu; vyplývajúci zo zaradenia v úrade: ú-á agenda, ú-á korešpondencia; ú. výkon, ú-é povinnosti; ú-á moc; ú-é tajomstvo;

3. vydaný, nariadený, ustanovený úradom: ú. spis, ú-á listina; ú-á vyhláška, ú-é nariadenie, povolenie; ú-á prehliadka, ú-á obhliadka mŕtvol; ú. lekár; úradný geometer (Heč.);

4. reprezentujúci úrad, vystupujúci v mene úradu; uskutočňovaný v mene úradu: ú. orgán, ú-á osoba; ú. styk;

5. platiaci v úradoch, záväzný pre styk s úradmi: ú. postup; ú. jazyk ktorým sa vybavuje agenda v úradoch; ú-é hodiny, ú-é dni čas, v ktorom sa prijímajú stránky;

6. oficiálny: ú. tón, ú. ráz, charakter niečoho; ú-á platnosť;

úradne prísl.: ú. oznámiť niečo z povinnosti úradu, oficiálne; isť niekam ú. z úradnej povinnosti; hovor. tváriť sa ú. odmerane, chladne;

úradnosť, -ti ž. úradný ráz

úradný príd
1. súvisiaci s vykonávaním úradu: bez velkího čudu biť ňemúže, prečo sa predce vždicki nacházajú (ľudia), kterí úradné povinnosťi na seba berú (BR 1785)
2. ustanovený úradom: pedellus: úradny posel; officialis: úradny služebnik (KS 1763)
3. reprezentujúci úrad, vystupujúci v mene úradu: ja, Tomass Ambruss, sem svobodne tuže sumu prijal v prítomnosti tíchto osob uradnjch, jakšto Adama Urbanovics, na ten csas richtara a pana Humanayho (VAĎOVCE 1617); pusstam swug tal gruntownj sweg sestre, yakossto y nassj pany uradnj gsu ssaczowalj (KRUPINA 17. st); w prytomnosty rychtara Jana Pokorneho, Yury Buryana a Jana Rosse, uradnych osob, w sačzunku domu neb wstaweny pana Mychala pod prysachu predmenowany remeselnyčzy pokračzowaly (ČÁČOV 1720); Pilat pak zwolaw biskupy a uredne osoby y lid (Le 1730); magistratus: úradná osoba, wrchnost (KS 1763); subst ú. m osoba reprezentujúca úrad: obec, to gest objwatelie wssecy, ktery dobrowolne urad wolia, powjny budu gedneho kazdeho uradneho w poctiwosty mjty (KOŠECA 1748); inire magistratum: za úradného byti (KS 1763); ten csas dal sem mogu wecz pred uradnich a wsseczkich obecznich na ten csas w meskom dome zebratich, abj rozvažilj a mne prawdu doznalj (TOPOĽČANY 18. st); -e prísl: officiose: vradne (AP 1769)

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo viacerých úradných aktov ou de plusieurs actes officiels
alebo viacerých úradných jazykov ou plusieurs langues officielles
a riadenie úradných kontrol et gestion des contrôles officiels
je úradným hlavným mestom est la capitale officielle
niektorých nových úradných jazykov certaines nouvelles langues officielles
štátov a úradných jazykov membres et les langues officielles
úradných jazykov a langues officielles et sont
v troch úradných jazykoch dans trois langues officielles
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu