úprimný príd.
1. konajúci bez pretvárky, otvorený, priamy; svedčiaci o tom: ú. človek; ú. pohľad, ú-é slová
2. skutočný (význ. 1), nefalšovaný, nepredstieraný: ú-é priateľstvo, ú. vzťah, ú-á radosť;
úprimne prísl.: myslí to ú.; ú. ľutovať svoj čin;
úprimnosť -i ž.
úprimnosť -ti -tí ž.
1. (o človeku) konajúci otvorene, priamo, bez pretvárky, nezakrývajúci svoje myšlienky, zmýšľanie; otvorený, priamy: ú. človek; ú. vlastenec (Hurb.); Mal som pocit, že som povinný byť k Adamovi úprimný. (Jégé) Slovák bol on úprimný, verný, ale nevýbojný. (Taj.) Marek je úprimný voči sebe (Min.) nič si nezastiera.
2. prejavujúci, prezrádzajúci otvorenosť, priamosť: ú. pohľad, ú-é oči, ú-á tvár, ú-é srdce, ú-é slová; ú. stisk ruky; ú-é priznanie (Hor.);
3. skutočný, opravdivý, ozajstný, nefalšovaný: ú-é priateľstvo, ú-á láska, ú. cit; ú-é nadšenie, ú-é dojatie; povedať ú-ú pravdu;
4. expr. trochu zastar. (v oslovení) milý: brat môj úprimný (Pal.); Zuzička moja úprimná, radostná (Kuk.); Pred reštauráciou som bol ak pán brat, tak pán brat úprimný, drahý. (Kal.);
úprimne prísl.
1. bez pretvárky, otvorene, priamo, od srdca: ú. hovoriť, ú. (sa) pozerať, ú. sa usmievať; ú. sa priznať k niečomu; ú. myslieť niečo;
2. skutočne, opravdivo, naozaj, nefalšovane: ú. cítiť niečo, ú. ľúbiť, mať rád niekoho, ú. oľutovať niečo;
úprimnosť, -ti ž.
1. otvorenosť, priamosť: ú. slov;
2. nefalšovanosť, opravdivosť: ú. citov