Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

úprimný príd.

1. konajúci bez pretvárky, otvorený, priamy; svedčiaci o tom: ú. človek; ú. pohľad, ú-é slová

2. skutočný (význ. 1), nefalšovaný, nepredstieraný: ú-é priateľstvo, ú. vzťah, ú-á radosť;

úprimne prísl.: myslí to ú.; ú. ľutovať svoj čin;

úprimnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
úprimný; úprimne prísl.; úprimnosť ‑i ž.

úprimný -ná -né 2. st. -nejší príd.

-ný/1305277±925 1.67: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 237481→237041
+309
−283
roč/12936 schop/9960 spokoj/8096 hlav/6317 šťast/5960 ochot/5579 zodpoved/3340 skúse/2834 úspeš/2628 povin/2404 ver/2254 sil/2109 obyčaj/2098 slobod/2066 samot/1969 súčas/1894 vďač/1886 policaj/1870 hlad/1817 pl/1766 pek/1765 smut/1627 nadše/1627 pokoj/1554 prítom/1549 vlast/1485 skutoč/1452 moc/1445 význam/1441 nešťast/1391 šikov/1354 úprim/1253 (2401/139315)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


nezištný ktorý nie je upriamený na zisk, výhody; ktorý nie je založený na jednostrannom zisku, výhodách (op. zištný, vypočítavý) • nesebecký (op. sebecký): nezištný, nesebecký priateľobetavýzastar. obetivý (Kukučín; konajúci al. konaný pre blaho iných bez vlastných výhod): nezištný, obetavý darca krvi; obetavá pomocprajnýdobroprajný (op. neprajný): prajná, dobroprajná radaúprimný (založený na vzájomnej dôvere): poskytnúť niekomu úprimnú pomocskutočnýopravdivý (taký, aký sa žiada, t. j. bez vypočítavosti): miloval ju skutočnou, opravdivou láskoukniž. altruistický (op. egoistický): altruistický prístupkniž. zastar.: bezkoristný (Šoltésová)bezzištnýžertvohojný; idealistickýideálny (nezištne nadšený pre ideály): idealistické, ideálne úsilie; idealistický boj za vec


priamy 1. neodchyľujúci sa od pôvodného smeru • rovný: priamy, rovný smer; priama, rovná cesta (op. kľukatá) • priamočiary: priamočiara vzdialenosť medzi mestamilineárny: lineárny pohyb

2. konajúci priamo, otvorene, čestne (o človeku a jeho prejavoch) • otvorenýúprimný (op. neúprimný) • čestný: je priamy, otvorený, úprimný; priame, úprimné, čestné priznanie; priama, otvorená, úprimná reč (op. vyhýbavá) • chlapský (zodpovedajúci chlapskej priamosti): chlapská rečhovor. rovný: rovný človek, rovný pohľad (op. vyhýbavý) • kniž. priamočiary (bez okľúk): priamočiare konaniehovor. nezaobalený (ničím nezjemnený, nezakrytý; obyč. o nepríjemných veciach): nezaobalená kritika

3. p. rovný 1, vzpriamený 4. p. bezprostredný 1–3


priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátskykolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosťdružný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné detibratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahyspriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národyprívetivý (op. neprívetivý) • milýsrdečnýúprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovorsubšt. kamošský


skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novináchefektívny (op. fiktívny): efektívne hodnotykonkrétny (op. abstraktný) • hmatateľnýpoznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svetfaktickýskutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stavjavový: javový svet, javová podstataozajstnýnaozajstnýnaozajskýživý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človekpravdivýopravdivýpravýnefalšovanýúprimnýnepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličanaživotný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdinaneskreslenýholýnahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celýdokonalýpravýrýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťaniačistýneskalenýozajstnýnaozajstnýnaozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dámanepochybný: nepochybná pravdavážny: mať o niečo skutočný, vážny záujemopravdivý: opravdivé hrdinstvohovor.: hotovýúplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný géniusnaslovovzatý: naslovovzatý odborníkneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence


srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivýmilýláskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povahapriateľskýkamarátskyotvorenýbezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféraúprimnýnepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiechteplývrúcnyhorúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatiekniž.: vrelýiskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav


úprimný 1. ktorý nezakrýva svoje myšlienky, ktorý sa nepretvaruje; ktorý koná priamo, otvorene (o človeku a jeho prejavoch; op. neúprimný, falošný) • priamyotvorenýkniž. priamočiaryhovor. rovný: vážiť si úprimných, priamych, otvorených, priamočiarych, rovných ľudí; úprimná, priama, otvorená, rovná rečprostoreký (hovoriaci pravdu neprezieravo, bez spoločenských ohľadov) • zried. prostovravný: prostoreké, prostovravné deti, staré ženypravdivý (ktorému možno uveriť, ktorý vyjadruje pravdu): úprimné, pravdivé vyznanie; pravdivá poéziapravdovravný: pravdovravná osobasrdečnýpriateľskývrúcnykniž. vrelý (citovo úprimný): srdečný, priateľský úsmev; srdečný, priateľský stisk ruky; vrúcne, vrelé srdce; vrúcny, vrelý pohľadexpr. preúprimný (veľmi úprimný)

2. založený na úprimnosti, pravdivosti (op. falošný) • skutočnýozajstnýopravdivý: veril iba úprimnému, skutočnému, ozajstnému priateľstvu; v tvári sa jej zračilo ozajstné, opravdivé dojatienefalšovanýnepredstieraný: nefalšovaný, nepredstieraný cit; nepredstieraná radosť z kamarátovho úspechurýdzičistýpravý

3. p. milý 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

úprimný príd.

1. (o človeku) konajúci otvorene, priamo, bez pretvárky, nezakrývajúci svoje myšlienky, zmýšľanie; otvorený, priamy: ú. človek; ú. vlastenec (Hurb.); Mal som pocit, že som povinný byť k Adamovi úprimný. (Jégé) Slovák bol on úprimný, verný, ale nevýbojný. (Taj.) Marek je úprimný voči sebe (Min.) nič si nezastiera.

2. prejavujúci, prezrádzajúci otvorenosť, priamosť: ú. pohľad, ú-é oči, ú-á tvár, ú-é srdce, ú-é slová; ú. stisk ruky; ú-é priznanie (Hor.);

3. skutočný, opravdivý, ozajstný, nefalšovaný: ú-é priateľstvo, ú-á láska, ú. cit; ú-é nadšenie, ú-é dojatie; povedať ú-ú pravdu;

4. expr. trochu zastar. (v oslovení) milý: brat môj úprimný (Pal.); Zuzička moja úprimná, radostná (Kuk.); Pred reštauráciou som bol ak pán brat, tak pán brat úprimný, drahý. (Kal.);

úprimne prísl.

1. bez pretvárky, otvorene, priamo, od srdca: ú. hovoriť, ú. (sa) pozerať, ú. sa usmievať; ú. sa priznať k niečomu; ú. myslieť niečo;

2. skutočne, opravdivo, naozaj, nefalšovane: ú. cítiť niečo, ú. ľúbiť, mať rád niekoho, ú. oľutovať niečo;

úprimnosť, -ti ž.

1. otvorenosť, priamosť: ú. slov;

2. nefalšovanosť, opravdivosť: ú. citov

úprimný príd
1. konajúci bez pretvárky, otvorený, priamy: lyd a obywatel sylny, wernj, uprimny a pracowity (KrP 1760); pritele dobreho, k tobe uprymneho, tez ne czasto unuweg (BV 1652); Anton bil wždicky zdworili, weseli a uprimni (VP 1764); čo može bit sladčiho, gako mat čloweka tak uprimneho, s ktorim bis krestansky gednaty a mluwity mohel (Káz 18. st)
L. beda těm, kteryž opustili cesti uprimne a obratili se na cesti zle (SK 1697) konajú nečestne
2. prejavujúci, prezrádzajúci otvorenosť, priamosť: jeden sstvrt letha starssy nemeczky tovaryss a druhy sstvrt letha slovensky, aby svorny a uprymny mezi sebu byly (CA 1556); poteš mne smutného, neb te miluji, toť múj pán Boh ví, z serdce úprimného (ASL 1603); dobreho pokoga staleho na mnoha leta z uprimneho srca prageme (H. MIČINÁ 1687); (služobníčka) skutkem prykazany twe božske plnila w srdcy skrussenem, w tele cistotnem, w umislu vprimnem zachowawala (AgS 1708); wšecke bozske požehnanj gemu uprimnym materinskim srdcem winšugem (TRENČÍN 1742)
3. skutočný, opravdivý, ozajstný, nefalšovaný: laska vprzymna a braterska lubost meczy nimy y gich potomky na delssy a potomny czas trwaty mohla (L. JÁN 1480 SČL); naklon mijsslenj nasse k srdečnemu zdychannj a k prawemu modlenj y ke wsselikeg uprimneg službe twe (Mod 1573); gen abi uprimna laska bila mezi pritelmi a roztržitosti abi nebilo (KLOBUŠICE 1675); perspice aequitatem animi mei: viď mug uprimný umysl (WU 1750); uprjmná prawdiwost bez pokrytstwá (BlR 18. st)
L. potom to prawo, wedle uprimneho swedomy, ktere tam obedwe stran stawely, tem ortel nasslo y wydalo (P. ĽUPČA 1549) pravdivo
4. milý, drahý: w zemjach geden talik poručam chlapczu Launyarycžkinmu z druhy memu uprymnemu manželowy (KRUPINA 1694); ostatny pak statek legugem memu wprimnemu towarissy (KRUPINA 1651); ah, uprimna matko, naklon milostiwe srdce twe k modlitbam mogim (BD 1768); moj uprimnj pan bratko (ŽABOKREKY 18. st)
5. priamy, rovný: priprawúgte cestu Páňe, uprjmné činte chodnjki geho (KB 1756);
x. pren a tak mohu (veriaci) duchowne prohlednutj a na cestu uprimnu prigitj (CS 18. st) pobožne žiť; subst ú. m
1. človek konajúci úprimne, priamo: sprawedlnost vprjmného sprawowatj bude cesty geho; sprawedliwost vprjmných wyslobodj gich (MP 1718)
2. drahý, milý človek: poveď techdi, uprimný, v čem reč jeho záležila; žena, jak viďela uprímního svého privaleního, zatnula ješťe jednímu do hlavi (BR 1785); -e, -o prísl
1. bez pretvárky, otvorene, priamo: abychom prytomny bili kdežto se slowo twe swate vpřymne kaže (BAg 1585); (svedkovia) dobrowolne a uprimne wiznali, že ony stranu pod Koncistow Horow predali (JELŠAVA 1605); ona mne od trich rokuw w nemoc postaweneho uprimne a werne fedrowala (ŽILINA 1670); šťaslive dluh panovani V. Milosti od Pana Boha srdečne a uprimne žadame (PÚCHOV 1744 LP); (žena) na mu otázku weselim zrakem uprimne se usmiwage, takto mi odpowida (VP 1764); pan Ondreg uprimne se žada, aby p. Ianu salarium wyplatil (WZ 1797); a tyto (kacíri) uprimno do zatracenj wečneho pokračugi (CS 18. st)
2. skutočne, opravdivo, naozaj, nefalšovane: aby ten staw w pokogy, w lascze od obau osuób vpřmne w manželstwy zachowawan byl (BAg 1585); bych od tobe byl, má nejmilejší, úprimne milován (ASL 1603-04); Dawid král uprjmne milowal preswaté slowo božj (MaK 1749); lide uprimne syce milowati se magú (BlR 18. st); -osť ž
1. otvorenosť, priamosť: w každem skutku tento czech ssewczowsky tu pilnost priložity ma, aby proty uprimnosty a dobrym mrawum nehressil (CA 1579); w posmechu gest sprawedliweho uprimnost pred swetem (SK 1697); tuto viložíc ponajprv žalostlivý a opravďive plačlivý milujícéj staw, tázala sa ho z uprimnosťú (BR 1785); (Eufrasia) w usslechtilosty a w úprimnosty dokonalá byla (VP 1764)
2. nefalšovanosť, opravdivosť: Lacko dawa a leguge, z lasky a z uprimnosti wsseho polowic (MARTIN 1597); wulu, uprimnost pritelsku gako predtim, tak y teraz chceme až do smrti dodržat (MIČINÁ 1687); ja, na den památky wssech werných dussyček z weliku lásky uprimnostu služyl s. Ján mssy swatu (SPo 1690); gjž gsem se opowažil o celeho lidskeho pokoleňj uprimnosti a statečnosty pochibowat (PT 1796); sam Búh teba trestat bude, že si ma tak oklamal, úprimnost mi sliboval (ASL 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

úprimný: →speex →vorbis
a aby som bol úprimný et pour être franc
a úprimnejšia je láska et sincère est l'amour
a vyslovuje úprimnú sústrasť et présente ses condoléances
boli úprimné alebo nie étaient sincères ou non
rodinám obetí úprimnú sústrasť ses condoléances aux familles des victimes
úprimnú sústrasť rodinám obetí sincères condoléances aux familles des victimes
vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám de ses condoléances aux familles
vyslovuje úprimnú sústrasť rodinám présente ses condoléances aux familles de
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu