Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

úplný príd.

1. plný (význ. 2), celý, kompletný, op. čiastočný: ú-á zostava, ú. zoznam, počet; ú-á sirota bez obidvoch rodičov; ú-é zatmenie slnka

2. vyskytujúci sa v neobmedzenej miere, absolútny, dokonalý: ú-é ticho, ú-á tma, chce mať ú-u istotu

3. hovor. skutočný (význ. 1), hotový: ú-é fiasko;

úplne prísl. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho, celkom: ú. zdravý; ú. ho to vykoľajilo;

úplnosť -i ž.: (ne)robiť si nárok na ú.; kvôli ú-i uvádzame ...

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
úplný; úplne prísl.; úplnosť ‑i ž.

úplný -ná -né príd.

*naprostýspráv. úplný

-ný/1305277±925 2.22: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 653703→653818
+508
−504
vlast/12251 pl/8692 sil/7507 podob/7378 voľ/6431 hlav/6219 medzinárod/5826 spoloč/5761 pracov/5515 základ/5264 národ/5174 pek/5145 osob/5112 samot/4777 skutoč/4549 život/4535 vnútor/4446 súčas/4417 posled/4157 pôvod/4129 jas/3913 roč/3888 vhod/3822 význam/3759 potreb/3757 dneš/3755 výraz/3632 pres/3614 ústav/3509 finanč/3468 zdravot/3421 červe/3266 mož/3237 rodin/3040 príjem/2952 trest/2913 duchov/2895 cestov/2872 dol/2837±325 nádher/2747 več/2719 prirodze/2665 priemer/2660 úspeš/2614 koneč/2540→2541
+0
−1
staveb/2490 výbor/2484 zele/2420 bež/2387 samostat/2338 dostatoč/2330 kvalit/2304 verej/2270 okres/2237 osobit/2233 tradič/2168 všeobec/2164 víťaz/2131 vianoč/2127 hudob/2105 súkrom/2104 nebezpeč/2102 jem/2059 nepríjem/2055 obchod/2046 moder/2046 let/2037 pev/2026 nároč/1997 stude/1990 noč/1988 úžas/1903 zásad/1895 percent/1887 obyčaj/1878 pokoj/1840 schop/1837 znač/1829 dreve/1802±30 odbor/1782 odliš/1737 výnimoč/1730 každoden/1705 chlad/1699 opač/1692 informač/1685 úpl/1683 prítom/1664 šťast/1648 mesač/1610 voleb/1598 čud/1596 hor/1468→1584
+110
−107
prísluš/1576 povin/1573 slávnost/1553 zim/1528 straš/1518 študij/1509 jedineč/1494 zahranič/1469 den/1458±41 jednot/1435 nevyhnut/1428 vzájom/1424 závereč/1421 úvod/1406 krv/1398 smut/1377 slneč/1355 komplex/1340 jednoznač/1319 pravidel/1310 doprav/1303 mobil/1299 kamen/1290 hroz/1290 sluš/1277 vod/1259 podstat/1257 striebor/1221 (3312/322028)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokojtotálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tmaexpr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotudokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluchbezvýhradnýbezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosťbezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveruneohraničenýneobmedzenýabsolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická mocmaximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentráciadiametrálny: diametrálny protikladjednoznačnýsuverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotkadrvivý: drvivá väčšinazried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastiehlboký: zavládlo hlboké tichoexpr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda


bezpodmienečný ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorý nepripúšťa iné riešenie • odb. nepodmienečný: dostať bezpodmienečný, nepodmienečný trestúplný: úplná kapituláciakategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorický príkaz, zákazbezvýhradnýabsolútny (ktorý nemá nijaké nároky, výhrady, obyč. v citovej oblasti): bezvýhradná, absolútna oddanosť, vernosťexpr. otrocký: vyžadovať otrockú poslušnosťnevyhnutnýokamžitý (ktorý neznesie odklad): žiadať bezpodmienečnú, nevyhnutnú nápravu; okamžité splnenie úlohy


celkový týkajúci sa celku; zameraný na celok, nie na podrobnosti, jednotlivosti (op. čiastkový, čiastočný) • súhrnnýúhrnný: celková, súhrnná tržba; celková, úhrnná hodnota, sumasumárnyhrubý (op. čistý) • neskl. brutto (op. netto): sumárny zisk; hrubá, brutto váha; hrubý, brutto príjemvýslednýkonečný (ktorý vyplynul, obyč. z čiastkového ako výsledok): výsledná, konečná známka; výsledné, konečné hodnotenie športovcaucelenýcelistvýkniž. celostný: mal o veci ucelenú, celistvú, celostnú predstavuúplnýkompletnýkomplexný: utvoril si úplný, kompletný, komplexný obraz o živote v krajinevšeobecnýglobálny: všetko nasvedčovalo všeobecnej spokojnosti; globálny rozpočet, charakterpanoramatický (i pren.): panoramatický pohľad na mesto, na ľudské dejiny


celý 1. zahŕňajúci všetko v úplnosti, vzťahujúci sa na všetko; vyskytujúci sa v celku, v úplnosti • zastaráv. všetok (iba v jedn. čísle): celý, všetok svet; celý, všetok národkompletnýneskl. komplet (ktorému nič nechýba): súprava je celá, kompletná, kompletúplný (op. neúplný, čiastočný): nebol schopný vypovedať úplnú pravduplný (op. čiastočný) • neskrátený (op. skrátený): v celej, plnej miere; plné, neskrátené zneniehovor. rovný: nebol doma rovných päť rokovsúbornýsúhrnný: vydať súborné, súhrnné autorovo dieloexpr.: celučkýcelučičkýcelunkýcelulinký

2. p. skutočný 2, dokonalý 1


číry 1. ktorý je rýdzej kvality, ktorý neobsahuje prímesi, nečistoty, cudzie prvky • rýdzi: číre, rýdze zlatočistýneskalený: čistý roztok, vzduchpriezračnýpriehľadný: priezračná voda, priehľadné sklopravý (o zlate, drahokamoch) • expr.: číročistýčíročíry: číročistý, číročíry diamantstopercentný: stopercentný lieh

2. ku ktorému sa nič nepridružuje, ktorý je tým sám osebe • úplný: číra, úplná tma; stalo sa to čírou, úplnou náhodoučistýskutočnýnaozajstnýozajstnýopravdivý: čistá, skutočná, naozajstná pravda; ozajstná, opravdivá nemožnosťpravýexpr.: číročíryčíročistý: pravá radosť; číročíre, číročisté bláznovstvoprostýsamý (za ktorým netreba hľadať nič iné): odhodlala sa na to z prostej, zo samej láskyneskalený: neskalený citholý: opierať sa o holé fakty


generálny 1. týkajúci sa všetkých, všetkého: generálne upratovanie, generálna opravavšeobecnýúplný: začať generálny, všeobecný, úplný štrajk; je to úplná rekonštrukcia stavbycelkový: výsledky celkovej revízie, kontroly

2. p. hlavný 1


hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčšínajvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinunajrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší programmaximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakovúplnýabsolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosťkrajnývrcholnýhraničnýlimitnýlimitovýprahovýstropnýstropovýmedznýšpičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovcazvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

úplný príd.

1. taký, ktorému nič nechýba, celý, plný: povedať (nepovedať) niekomu ú-ú pravdu; Janko mal úplný plesový oblek. (Kuk.) Nebola to štvrtka. Bola to úplná polovica husi. (Kuk.); ú-á sirota bez oboch rodičov; astron. ú-é zatmenie Slnka pri ktorom z určitého miesta na zemeguli nevidno nijakú časť slnečného kotúča; fyz. ú. odraz (svetla) pri ktorom nijaká časť svetla nevchádza do druhého prostredia; fon. ú. záver pri ktorom je výdychový prúd celkom zadržaný spojením artikulačných orgánov (napr. jazyka s podnebím);

2. dokonalý; absolútny: ú-é ticho, ú-á tma, ú-é bezvetrie; ú-é zdravie, ú-á hluchota; ú-á zhoda, ú-á sloboda, ú-é šťastie; vec je v ú-om poriadku; Všeobecný bojkot zo strany dediny skončil sa úplným krachom Belanky. (Urb.) Komisárom spravil svojho zaťa, predtým „úplnú nulu“ (Karv.) celkom bezvýznamného človeka;

úplne prísl. celkom: ú. zdravý, ú. voľný, ú. rovnaký;

úplnosť, -ti ž. vlastnosť niečoho úplného: ú. dát (Mráz); robiť (nerobiť) si nárok na ú.

úplný [upln-, upeln-] príd
1. majúci všetky náležité zložky, celý, plný: nam na radhause vstnie oznamili, zie Mikulass, syn geho, zoustal w vplnem hospodarstwi (ŽILINA 1508) nerozdelenom; jest uplnych gruntuv i s pana richtarovým v počtu 32 (BOJNICE 1614 U2); som sluhuwal v panow Mottyessiczkych vplne čtiry roky (P. LEHOTA 1625); pakly by zena neb dyewka bola, aby se do trlicze sadyla a za geden den uplny w ney sedela (VISOLAJE 1692); za deset uplnych rokúw hlad musel gsem znássat (PT 1778); za jeden cely den, aš do upelnej noci na panstvi panskym robime (ZBOROV 1799 LP)
L. ú-á rada, vrchnosť, ú-ý úrad, ú-é právo inštancia s plným počtom členov: o tem wime a wiznany Gelekssowo swecyme, ktere pred uplnu raddu nassu wiznal (BREZNO 1587); z te pričini Girik Otčenass pred vplnjm prawom w pritomnosti tohože Martina Kozi oddal wsecek statek siroti tey Martina Paulusowi Kozowi (P. ĽUPČA 1599); na to swedomim pili pred vplnjm nassim vradem (P. ĽUPČA 1599); kdi bolo zhromaždeny obeczne, pristupil pred uplnu wrchnost Trych Sliacžou Gurcžo Owad; aby pan Očkay mel plenipotenciu anebo moc uplnu tichto poručnikuw lapat (MERAŠICE 1643) plnú moc; Gombasky trawnik a czelu zahradu w uplnu mocz dawa panu Vrbanusowy y wssem diediczom geho (RUŽOMBEROK 1571) bez obmedzenia
2. dokonalý, absolútny: ya (manželku) nechczem opustiti w žadnej nuzi, w žadnom nesstiestj, w žadnom nedostatku až do mogey vplneg smrti (BAg 1585); druha pak prawa polowycz, mne naležegyczy, necht se mestu odwede a pri rukach mesta zustawa dotud, pokud deti nasse uplneho čzloweczenstwa a dobreho y hospodarskeho rozumu by nedossly (SKALICA 1660) do ich dospelosti; raciz mily bože služebnicu za wdečnu obet prygaty a geg uplne zdrawy, ktere pry puorodu vtratila, nawratity (AgS 1708); (Mária) wypros my úplné hrjchuw mych odpússtenj (BlR 18. st)
L. spolusused nass, powolagicze nas wssech, radu swrchu psanu, gsa nemoczen, ale gesstie dobre pamieti a vplneho rozumu, vczinil gest poruczenstwie (ŽK 1507) majúci zdravý rozum; -e prísl celkom: zazene li pan sweho pacholka, ma gemv geho nagem vplne zaplatiti; syn wyznal, zie geho neboztik wplnie odbyl a zie gemu na geho stranu wicze dati nechcze (ŽK 1473; 1518); Balass tych sto zlatych pred rokem puogčenjch Melicherowi nawratil a sebe vplne oswobodil (RUŽOMBEROK 1598); mlynara do wezeny daly, w kterem bjl uplne cely rok (BUDATÍN 1635); služebnik panu swemu werne a opatrne služi y we wssem geho rozkaz uplne zachowawa (MS 1758); syn slibuge konečne, že od tohože korhelstwj uplne prestane (PONIKY 1796); -osť ž vlastnosť niečoho úplného: plenitudo: úplnost (KS 1763); (Boh) gest nepremenená dobrota a neskončená uplnost mocnósti (BlR 18. st)
L. dobra wec gest, kdis zrostlini ngektere, gak zeler, kapusta, kell a karlifiol zo zbitečnich listku oberas, lebo lepsse do uplnosti dorostagu (PR 18. st) veľkosti

Zvukové nahrávky niektorých slov

dostatočne spoľahlivé a úplné suffisamment fiables et complètes
jeho slepota bola úplná sa cécité était complète
je tu také úplné est si complet
svedectvom je úplná neprítomnosť témoignage est l'absence complète
teraz vládlo úplné ticho régnait maintenant un absolu silence
úplné a objektívne informácie informations complètes et objectives
úplné a objektívne vedecké scientifiques complètes et objectives
úplné a transparentné informácie informations complètes et transparentes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu