úplatkár -a m. kto berie al. dáva úplatky, kto podpláca;
úplatkárka -y -rok ž.;
úplatkársky príd.;
úplatkárstvo -a s. prijímanie al. dávanie úplatkov, podplácanie, korupcia
úplatkár -ra pl. N -ri m.
úplatkár kto dáva al. berie úplatky, kto podpláca: tajomník bol známy ako úplatkár • korupčník
úplatkár, -a m. kto (rád) dáva al. prijíma úplatky; kto podpláca al. dáva sa podplácať: Minister bol známy ako najväčší úplatkár v celom Babylone. (Fig.); chamtivé a ukrývané pohyby úplatkárov (Gráf);
úplatkársky príd.: ú-e buržoázne úradníctvo;
úplatkárstvo, -a str. podplácanie; prijímanie úplatkov