úpadok -dku m. strata priaznivého stavu; pokles úrovne: hospodársky, kultúrny, mravný ú.; ú. rodiny;
úpadkový príd.: ú-é umenie, ú. vkus;
úpadkovo prísl.;
úpadkovosť -i ž.
úpadkový -vá -vé príd.
rozkladný týkajúci sa rozkladu, spôsobujúci rozklad, vznikajúci rozkladom • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozkladný, deštrukčný, deštruktívny prvok systému • rozvratný (sledujúci rozvrat): rozvratné sily • kniž. dezintegračný (op. integračný) • odstredivý: dezintegračné, odstredivé tendencie • úpadkový (smerujúci k úpadku): úpadkový vplyv, jav; rozkladový, hnilobný (súvisiaci s biologickým rozkladom): rozkladový, hnilobný proces
p. aj rozvratný, ničivý
úpadkový sprevádzajúci, charakterizujúci úpadok (spoločenský, kultúrny, ideový a pod.) • dekadentný: úpadkové, dekadentné smery vo filozofii, umení; úpadková, dekadentná spoločnosť • degeneračný: degeneračný proces • degenerovaný: degenerovaná morálka • poklesnutý • zastar. pokleslý: poklesnutá kultúra, literatúra
p. aj rozkladný
úpadkový príd.
1. svedčiaci o úpadku; dekadentný: ú-á ideológia, ú-á filozofia; ú-á morálka; ú-á kultúra, u. umelecký smer, ú-á literatúra, ú-á hudba;
2. nachádzajúci sa v úpadku, prezívajúci úpadok: ú-á buržoázia; úpadkové slovenské zemianstvo (Stod.);
3. práv. konkurzný: ú-á podstata; ú-á vyhláška;
úpadkovosť, -ti ž.: ú. umenia