úpätie -ia s. najspodnejšia časť vrchu
úpätie -tia -tí s.
úpätie najspodnejšia časť vrchu, vyvýšeniny: úpätie svahu, úpätie Tatier • päta: päta vrchu
úpätie, -ia str. najspodnejšia časť vrchu, vyvýšeniny: ú. vrchu, kopca, ú. svahu; ú. Kriváňa (Chrob.); Hreščovci sa preniesli do hájenky pod samým úpätím Slanských vrchov. (Tat.);
úpätný príd.: ú. pruh; ú. výklenok na úpätí