únava -y ž. stav organizmu spôsobený spotrebovaním síl, vyčerpanosť: telesná, duševná ú., jarná ú., zaspať od ú-y; odb. ú. materiálu porušenie jeho statickej pevnosti;
únavový príd.: ú-é látky
únava -vy ž.
únava stav organizmu spôsobený dlhotrvajúcou námahou, nepohodlím a pod.: únava po dlhej ceste vlakom, jarná únava • vyčerpanosť: od vyčerpanosti sotva chodí • malátnosť: prišla na mňa malátnosť • ochabnutosť: ochabnutosť svalstva • slabosť: telesná slabosť • úmor: robí do úmoru • vysilenosť • ustatosť • ukonanosť
únava, -y ž. stav organizmu spôsobený prílišnou námahou (telesnou al. duševnou), vyčerpanosť: telesná, duševná ú., smrteľná ú.; ú. z cesty; padať, klesať od ú-y (ú-ou); cítiť, pociťovať ú-u; Premáha ich únava. (Mor.) Zaspal od únavy. (Stod.); jarná ú. stav organizmu v jarnom období, spôsobený úbytkom vitamínov (najmä vitamínu C); pren. bás. August dohára únavou leta. (Al.); odb.: ú. pôdy stav spôsobený vyčerpaním živín v pôde; ú. materiálu porušovanie namáhaného materiálu pri menších napätiach, než sú medzné napätia; svalová ú. stav spôsobený jednostranným, jednorazovým prílišným presilením svalov (obyč. pri vykonávaní fyzickej práce, na ktorú nie sme zvyknutí);
únavový príd. zried.: ú-é látky vyvolávajúce únavu (organizmu)