úmerný príd. kt. je v správnom pomere k niečomu, primeraný: u. výkon, odmena nie je ú-á vynaloženej námahe; mat. (ne)priamo ú-á veličina;
úmerne prísl.: ú. široký;
úmerne k predl. s D, úmerne s predl. s I vyj. pomer: ú. k množstvu prípadov, ú. s požiadavkami;
úmernosť -i ž.
1. mat. závislosť dvoch veličín: (ne)priama ú.
2. primeraná miera, náležitý pomer
úmerný -ná -né príd.
primeraný majúci takú mieru, ktorá práve zodpovedá, vyhovuje istým okolnostiam, požiadavkám, podmienkam, kritériám a pod. (op. neprimeraný) • náležitý • vhodný • príhodný: našiel primeraný, náležitý, vhodný spôsob; vekovo primeraný, vhodný partner; primerané, príhodné miesto • zodpovedajúci • príslušný • kniž. patričný • adekvátny: prejaviť zodpovedajúcu, príslušnú, patričnú úctu; veku primerané, zodpovedajúce schopnosti; adekvátne vedomosti • dôstojný (primeraný v pomere k niekomu, niečomu; op. nedôstojný): nemať dôstojné podmienky na život • zastar. prístojný (Tajovský); dobrý (op. zlý) • slušný • hovor. akurátny: dobrá, slušná, akurátna strava • dosiahnuteľný (neprekračujúci možnosti; op. nedosiahnuteľný): kládla si dosiahnuteľné ciele • úmerný (ktorý je v správnom pomere k niečomu; op. neúmerný): úmerný výkon, úmerné nároky • priliehavý: vyberal primerané, priliehavé slová • správny • odôvodnený • opodstatnený • oprávnený • spravodlivý (primeraný vzhľadom na dôvod, spravodlivosť): správny, odôvodnený, opodstatnený, oprávnený, spravodlivý trest; spravodlivá známka za odpoveď
úmerný p. primeraný
úmerný príd. (často čomu) ktorý je v správnom pomere, ktorý má správny pomer k niečomu, primeraný: ú. výkon, ú-á námaha, ú. vzrast niečoho; Odmena, ktorú si čitateľ po rozlúštení odnesie, nie je úmerná námahe, ktorú vynaložil. (A. Mat); byť priamo ú. niečomu závisieť od niečoho;
úmerne prísl.: Vnukove nôžky silneli úmerne so slabnutím dedových nôh. (Fr. Kráľ);
úmernosť, -ti ž.
1. mat. závislosť dvoch veličín: priama, nepriama ú.;
2. náležitá, primeraná miera, správny pomer.