úklon -u m.
1. uklonenie, sklonenie: pozdraviť ú-om (hlavy)
2. tel. pohyb drieku smerom nabok: ú. vpravo, vľavo
3. sklon (význ. 1): geol. ú. vrstiev
úklon -nu pl. N -ny m.
poklona 1. sklonenie hlavy al. hornej časti tela na vyjadrenie pozdravu, úcty • úklon: urobiť hlbokú poklonu, hlboký úklon
2. p. lichôtka
sklon 1. výškový rozdiel dvoch bodov al. úrovní • spád: sklon, spád strechy; strmý sklon, spád pozemku • geol. úklon: úklon vrstiev • stúpanie (vzostupná línia sklonu): trať má veľké stúpanie • klesanie (zostupná línia sklonu): klesanie cesty
2. vrodená al. získaná schopnosť na niečo: mať egoistické sklony • tendencia: tendencia po stálosti • náklonnosť • náchylnosť: náklonnosť preceňovať veci; náchylnosť na choroby • dispozícia (predpoklad istým spôsobom sa správať, konať): má dispozície na spev • nábeh: nábeh na tučnotu • kniž. inklinácia
3. p. koniec 1
úklon 1. p. poklona 1 2. p. sklon 1
úklon, -u m.
1. sklonenie hlavy al. hornej polovice tela, obyč. ako prejav úcty, uklonenie sa ako pozdrav: S úklonmi ich dal vyviesť na dvor. (Jégé);
tel. v prostných cvičeniach pohyb drieku dopredu al. na boky;
2. svah, sklon: ú. vrstiev;
úklonok, -nku m. zdrob. k 1