úklad -u obyč. mn. úklady m. niečo nastrojené, majúce škodiť, nástrahy, osídla, pasca: strojiť ú-y
úklad -du pl. N -dy m.
úklad, -u, obyč. v mn. č. úklady, -ov m. niečo nastrojené na škodu druhého, nástraha: strojiť, kuť, snovať ú-y; ohavné úklady spriadaš (Urbk.); Kuli ďalšie úklady na zničenie rytiera. (Jégé) I po zasnúbení robil úklady Judke. (Vaj.)
úklad m 1. niečo nej. spôsobom uložené, (o hviezdach) položenie, usporiadanie: ty, ktery z úkladúw hwezd weci prorokugu (BlR 18. st) 2. zmluva (dohoda uložená obojstranne v pamäti): naguprymnegssa newesta utessytele Ducha swatyho zada z wamy uklad učynyty, gako učynyl Wssemohucy Kral nebesky z Noemom (Káz 18. st) 3. niečo nastrojené na škodu iného, nástraha: neznamyn nelahod, aby se nenazdawaly ze ge k sobe wabjss a uklady strogjss (KoB 1666); prisaham, gestliby sem nekoho zbadal, žeby nekdo proti meskym slobodám zradne a falessne funduwal a vklady strogil, takowého pred wrchnosti wlastnj prezradjm (PONIKY 1793); kdiss ptačky hnizda sprawugu, na wagičkach sedja, mlade howagu, spiwagu, darebne sú uklady ptačnika (SJ 18. st)