údolie -ia s.
1. dolina: hlboké ú., cesta sa zvažuje do ú-ia
2. krajina pozdĺž rieky v hornatom kraji: ú. Váhu, Hornádu
● kniž. → slzavé ú.;
údolný príd.: ú-á priehrada
údolie -lia -lí s.
dolina časť zemského povrchu medzi kopcami • údolie: široká dolina, široké údolie • kotlina (dolina obkolesená vrchmi): Turčianska kotlina • poet. údolina (Krasko) • zried. údol • geogr. úval (široká plytká dolina)
údolie 1. krajina pozdĺž rieky v hornatom kraji: údolie Váhu • kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami) • tiesňava (úzke, tesné údolie): potok sa prediera tiesňavou • úžľabina (úzke údolie): hlboká úžľabina • jama
2. p. dolina
žľab 1. podlhovastá obyč. drevená nádoba slúžiaca na odvádzanie al. privádzanie kvapalín, na kŕmenie dobytka a pod. • válov: dať seno do žľabu, válova • koryto: voda odteká dreveným korytom • kadlub • kadluba (žľab vydlabaný z kmeňa)
2. úzka terénna depresia • údolie • priehlbeň • úžľabina • prieluba • náhon
údolie, -ia str.
1. nížina medzi vrchmi, dolina: hlboké, široké ú.; Chodník sa spúšťa svahom do údolia. (Kuk.)
● expr. slzavé ú.; ú. utrpenia a sĺz (Min.); ú. náreku a plaču (Jégé); plačlivé ú. (Vaj.) pozemský svet;
2. krajina pozdĺž rieky v hornatom kraji: ú. Váhu, Hrona, Hornádu
údol m, údolie s, údoľ, údoľa ž úzky, podlhovastý pás zeme medzi vyvýšeninami obyč. s vodným tokom: nekudy zem rowna yako rowina, ginde hory, doliny (:audole:), okrauhle mezi wrchy udole se spatrugi (KoA 17. st) ness giducse daleg po tegto doline, obratily sme se na prawu ruku gednou udolou welmi strmo (B. BYSTRICA 17. st); pridz szkoro mój Spaszitelu! Vivedz z bidnoho údolu k nyebetzkomu zasztupu (HPS 1752); Ilumen gest udol recena wynowa od hoynosti wyna (KrP 1760); (zem) od Welkeg Carganky po Maithény Ganossowe hory na prostrednom udole ma felcsgar a kuchar za Powažany (NOVÁKY 1777) L. ú. Jozafat, jozafatsky bibl miesto, na ktorom podľa proroka Joela bude Boh súdiť svet: když nás wssech nekdy do vdoly Jozaffatowého zhromáždi angelská truba (SRo 1766); w čas nastawagjcýho gakéhokolwek pokusseňá, pomysli sy, že ťa nekdy w udoli gozafatskég Spasytel twog Gěziss prisne súďiť buďe (DC 1797); plačlivé ú., toto ú., zemské ú., plaché ú., biedne ú., tohoto sveta ú. žiwot na zemi, zem (op. nebo, večný život): oni za nas hrissnich orodugu a lasku w tegto placliweg udoli nam preukazugu (SJ 18. st); pakliby se stalo, že by mne Pan Bůch s tohoto udoly sweta powolaty račil (BRATISLAVA 1706); stalo se, že tria bratri Gedrawiniech s toho placheho udoli skrze časnu smrt powolani bili (ŽIAR n. H. 1635); bez zdrawi nič chutneho w tom zemskem udoli (GV 1755); telo pak me, kdy mne Pan Buch wssemohuczy s tehoto bidneho udoly powolaty račy (PRÍLES 1713) F. starodawne prislowý a obecne gest, kde kopek, tam otek, kde med, tam ged, kde hory, tam udoly (SK 1697); údolný príd: kwetňe vdolný rowina (CC 1655); údolok m, údolka ž, údolček m dem: w orechowskom hornj lán od udolcseka po Merssu magu poddany (NOVÁKY 1777); magu swoge tale až po zraz njže prjehibyny aneb udolky (BYTČA 1777); valletula: udolka völgyecske (LD 18. st)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich