úctivý príd. kt. si ctí ľudí, zdvorilý; svedčiaci o tom: ú. človek; ú. pozdrav; (držať sa, ostať) v ú-ej vzdialenosti;
úctivo prísl.;
úctivosť -i ž.
úctivosť -ti ž.
zdvorilosť vlastnosť prejavujúca sa správaním podľa pravidiel spoločenského správania: je známy svojou zdvorilosťou • úslužnosť • slušnosť: slušnosť mu bola cudzia • dvornosť • galantnosť • gavalierstvo • gavalierskosť (zdvorilosť často voči ženám, starším a pod.): vyznačoval sa galantnosťou • uhladenosť • pozornosť: je samá pozornosť • úctivosť • kniž. spôsobnosť
úctivý príd.
1. prejavujúci úctu podľa spoločenských zvyklostí, najmä voči starším ľuďom, zdvorilý: úctivý, zdvorilý pán (Jégé); To je mladík tichý a úctivý. (Tim.)
2. vyplývajúci z úcty k niekomu: Inštinktívne sa odťahuje do úctivej vzdialenosti (Ráz.) odstupuje ďalej.
● zastar. ú-á poklona starší pozdrav;
úctivo prísl.: úctivosť, -ti ž.