úcta -y ž. uznanie autority, vážnosti, závažnosti: ú. k starším, ú. k národným pamiatkam; prejavovať (povinnú) ú-u niekomu, vzbudzovať ú-u
□ mať v ú-e, mať ú-u pred niekým ctiť si
úcta úcty ž.
úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďom • vážnosť: získať na vážnosti • autorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľov • rešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpekt • pieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietou • česť • pocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctami • hold (veľký prejav úcty): prijímať hold • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • zastar. uváženie (Vajanský)
vážnosť 1. stav toho, kto je vážený pre svoje korektné správanie, pre zodpovedný prístup k niečomu, hlboký záujem o niečo a pod. • úcta: požívať veľkú vážnosť, úctu; tešiť sa vážnosti, úcte; prejavovať niekomu úctu • autorita (uznávaná vážnosť): rodičovská autorita • rešpekt (vážnosť spojená so strachom): vzbudzovať rešpekt • prestíž (významné postavenie): osobná prestíž • dôstojnosť • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • kniž. dekórum (formálna vážnosť): zachovať dekórum
2. p. význam 2
úcta, -y ž. uznanie vážnosti, autority niekoho, hodnoty niečoho: patričná, hlboká, zbožná ú.; ú. k rodičom, k učiteľom, k predstaveným; láska a úcta k človeku a ľudstvu (Hviezd.); mať úctu k niekomu, k niečomu, pred niekým, pred niečím vážiť si, ctiť si niekoho, niečo; mať niekoho v úcte, prejaviť, priznať úctu niekomu uctiť si ho; pozerať na niekoho s úctou úctivo; vzbudiť, získať (si), zaslúžiť (si) úctu (u) niekoho nadobudnúť (si) vážnosť, autoritu; požívať úctu, byť u niekoho v úcte, tešiť sa úcte niekoho byť uctievaný; stratiť úctu niekoho prestať byť vážený, ctený
● vzdať (nebohému) poslednú úctu ísť na pohreb; zastar. moja úcta starší pozdrav
úcta [úc-, úč-] ž, uctenie [-í] s 1. uznanie autority, vážnosti, závažnosti: smyslowé služte Pánu neboť gest hoden každého vcteňý (CC 1655); pre ucztu boženika dano piwa (ŽILINA 1721); k uctěnj a zaopatreni svadebniho veselj hosti vjce než 18 pripravených jjdel predkládati se nedopuštj (B. BYSTRICA 1723 E); honoratio: ucťeni; veneratio: počestnost, ucťeni, uctiwost (KS 1763); honorarium, honor: vcta (PD 18. st) 2. uctenie pohostením: Fortunatus teho sameho dňa dal weliku učtu (:banket, hostinu:) swim officírom z príležitosti dňa swého narodzeňá (DS 1795)
účta p. úcta