úbohý príd.
1. poľutovaniahodný, biedny: ú-á sirota, ú-í stroskotanci
2. expr. nedostatočný, slabý, mizerný: ú-é oblečenie; ú. výsledok;
úboho prísl.;
úbohosť -i ž.
úbohosť -ti -tí ž.
chudoba 1. stav bez majetku (op. bohatstvo) • bieda • núdza • nedostatok: trpieť chudobou, biedou, núdzou, nedostatkom • hovor. mizéria: vojnová mizéria • expr.: psota: žiť v psote • žobrota • žobráctvo (úplná chudoba) • úbohosť • zastar. mizeráctvo (Sládkovič)
2. nemajetná vrstva obyvateľstva: dedinská chudoba • obyč. expr.: plebs • proletariát: mestský proletariát • expr. bedač • pejor.: žobrač • žobrota • holota • všivač: poddanská žobrač
3. p. prázdnota 2
úbohý príd. slabý, biedny, poľutovaniahodný: ú. človek, ú-á žena, vdova; ú-é dieťa, ú-é zviera; ú. žobrák (J. Kráľ); ú-é koníčky (Jil.); ú-é topánočky (Smrek);
úbohosť, -ti ž.