úbožiak -a mn. -ci m. úbohý človek, chudák, neborák: poľutovaniahodný ú.;
úbožiačka -y -čok ž.;
úbožiačik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.
úbožiak -ka pl. N -iaci G -kov m.
chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorý • úbožiak: úbožiakovi treba pomôcť • neborák • neborký: neborák sused mal trápenie • nešťastník • nešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastník • expr. bedár: bedár na nohy • expr. zmok
2. chudobný človek: zobrala si chudáka • bedár: dedinskí bedári • expr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzali • expr. hladoš • expr.: trochár • troškár • hovor. pejor.: šiflikár • šuflikár • pejor.: trhan • šklban • handrár: trhani bez majetku • pejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všiváci • pejor.: niktoš: nemá nič, je to niktoš • proletár • iron. sedmoslivkár • zastar.: chudobár (Kalinčiak) • mizerák (J. Kráľ) • biednik (Vansová)
úbožiak p. chudák 1
úbožiak, -a, mn. č. -ci m. biedny, chudobný, úbohý al. niečím (nedostatkom, chorobou, nešťastím ap.) trpiaci človek, poľutovaniahodný človek, chudák: Cítiš sa ako žena posledného úbožiaka na svete. (Fig.); stony nejakého úbožiaka alebo úbožiačky, ktorá potrebuje pomoc (Fel.); Nezabránil mučenie úbožiakovo. (Jégé);
úbožiačka, -y, -čok ž.;
úbožiacky príd.;
úbožiačik, -a/-čka, mn. č. ovia m. zdrob. expr.