úžina -y úžin ž.
1. úzky priestor zovretý pohorím ap., tiesňava: skalná ú.; morská ú. najužšie miesto prielivu
2. zúžené miesto v niektorej časti organizmu: anat. ú. vajcovodu
3. fon. úzky priestor v ústnej dutine;
úžinový príd.: fon. ú-é spoluhlásky
úžina -ny úžin ž.
prieliv úzky pás mora medzi skalnými výbežkami al. medzi dvoma súbežnými pobrežiami • úžina: Gibraltársky prieliv, Gibraltárska úžina
tiesňava úzke, tesné miesto, obyč. v prírode • tesnina: kamenná tiesňava, tesnina • tiesnina (Felix) • úžľabina • úžľabie (úzke údolie): hlboká úžľabina • úvalina • jamina • úžina (úzky priestor zovretý pohorím): išli skalnou úžinou • kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami) • zried. úžľab (Podjavorinská)
úžina 1. p. tiesňava 2. p. prieliv
úžina, -y, úžin ž.
1. úzky pás zeme, zovretý pohorím, skalami ap.: horská ú., skalná ú.; Voz vyšiel z vlárskej kotliny do považskej úžiny. (Zúb.) [Vojaci] zastúpili nepriateľovi v úžinách cestu. (Záb.)
2. geogr. úzky pás. mora medzi skalnými výbežkami al. medzi dvoma súbežnými pobrežiami, prieliv: Dardanelská ú., Gibraltarská ú.;
3. anat. zúžené miesto v niektorej časti organizmu: ú. hrdla, ú. aorty, ú. vajcovodu;
4. fon. úzky priestor v ústnej dutine (vytvorený polohou jazyka), ktorým prechádza výdychový prúd pri artikulácii niektorých hlások, neúplný záver;
úžinový príd.: ú-é spoluhlásky pri výslovnosti ktorých artikulačný prúd prechádza úžinou medzi artikulujúcimi orgánmi
úžina ž 1. úzky pás zeme obklopený morom: more činj ostrowy, půlostrowy, zemne užiny (:ztežiny:) (OP 1685) 2. úzky pás mora medzi skalnými výbežkami al. medzi dvoma súbežnými pobrežiami, prieliv: more činj brehy, ostrowy, morske užiny a mjwa wystekle skaly (OP 1685); fretum: vžina (PD 18. st)