úžerník -a mn. -ci m. kto sa dopúšťa úžery;
úžerníčka -y -čok ž.;
úžernícky príd. i prísl.;
úžerníctvo -a s.
úžerník -ka pl. N -íci G -kov m.
úžerník -a m. (úžerníčka -y ž.) kto sa dopúšťa úžery;
úžernícky1 príd.: ú. úver, gang;
úžernícky2 prísl.;
úžerníctvo -a s.: obvinený z ú-a
úžerník kto požičiava peniaze na vysoké úroky: úžerníci brali za pôžičku i sto percent úrokov • expr.: dráč • zderca • zdierač (kto oberá niekoho o peniaze): to je dráč, zderca, zdierač, oberie ťa o všetko • expr.: vydriduch • vydrigroš (Figuli) • hovor. pejor. keťas
úžerník, -a, mn. č. -ci m. kto požičiava peniaze na vysoké úroky, kto svojvoľne predražuje tovar, kto uskutočňuje úžeru: Úžerníci brali od pôzičky sto i dvesto percent [úrokov]. (Škult) V každej obci boli dvaja, traja zámožní gazdovia, obyčajne hnusní lakomci a úžerníci. (Záb.) Kto tak draho predáva, je úžerník, keťas a dráč. (Urbk.) Vymáhal ich [peniaze] s tvrdosťou úžerníka, ktorému nič nie je sväté. (Štef.);
úžerníčka, -y, -k ž.;
úžernícky príd. i prísl.: ú. kapitál; ú. špekulovať;
úžerníctvo, -a str. systém úžery; úžera; vydieračstvo
úžerník m kto požičiava peniaze na vysoký úrok: kdo wisse driečneg sumy uzery widyera, ne zweritel, ale užernik (KoB 1666); ga sem welmi skupi čzlowek a užernik (ŽA 1732); byl on (Matúš) publikan, z nesprawedliwych penez žil, byl užernik weliky (SQ 1781); w teg gysteg priležitosti (hriechu) zustawagu korhelj, užernicy, zlodegi (MiK 18. st)