úžľabina -y -bín ž. úzke údolie, tiesňava: hlboká ú.
úžľabina -ny -bín ž.
tiesňava úzke, tesné miesto, obyč. v prírode • tesnina: kamenná tiesňava, tesnina • tiesnina (Felix) • úžľabina • úžľabie (úzke údolie): hlboká úžľabina • úvalina • jamina • úžina (úzky priestor zovretý pohorím): išli skalnou úžinou • kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami) • zried. úžľab (Podjavorinská)
údolie 1. krajina pozdĺž rieky v hornatom kraji: údolie Váhu • kaňon (hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami) • tiesňava (úzke, tesné údolie): potok sa prediera tiesňavou • úžľabina (úzke údolie): hlboká úžľabina • jama
2. p. dolina
úžľabina p. tiesňava, údolie 1
žľab 1. podlhovastá obyč. drevená nádoba slúžiaca na odvádzanie al. privádzanie kvapalín, na kŕmenie dobytka a pod. • válov: dať seno do žľabu, válova • koryto: voda odteká dreveným korytom • kadlub • kadluba (žľab vydlabaný z kmeňa)
2. úzka terénna depresia • údolie • priehlbeň • úžľabina • prieluba • náhon
úžľabina, -y, -bin ž. úzke údolie, priehlbina, úžľabie: hlboká ú., horská ú.; Blúdil po tmavých roklinách a úžľabinách. (Ondr.) Dolu úžľabinami hrčí žltá snehová voda. (Taj.);
úžľabinka, -y, -niek ž. zdrob. expr.