úšust -u m. strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa kameňmi; strmina, zráz
úšust -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.
svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahu • stráň: na stráni rastú jahody • úbočie • úboč: cesta vedúca úbočím, úbočou • úbočina (Hviezdoslav) • strmina • zráz • úplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazom • úšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustom • grúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňoch • stena (zvislý svah): skalnatá stena • breh: stúpajú hore prudkým brehom • zried.: príkrina • zábrežie (Sládkovič) • spust (Laskomerský) • kopec • vrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchom • nár. lazina
úšust p. svah
úšust, -u m. strmý svah pokrytý zosúvajúcim sa kamením; zosúvajúce sa kamenie: Nezdá sa mu možným spustiť sa dolu sypkým, nesmierne prudkým úšustom. (Chrob.) Nad strmým úšustom Ondrišovi skĺzla sa noha a lavína skál len že ho nezobrala so sebou. (Pláv.)
úšust m strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa kameňmi, zráz: od potoka až na ussust (poddaní) žeby slobodnye statek swug pasaly (VELIČNÁ 1732); nad ussustom ge holya (ZVOLEN 1778) P. tpn Ussust (na Orave 1691)