účel -u m. zámer, zmysel, ku kt. smeruje istá činnosť, cieľ: (uviesť) ú. cesty, vec (ne)spĺňa svoj ú.; (na) technické, vojenské ú-y
● ú. svätí, posväcuje → prostriedky; za ú-om predl., správ. s cieľom: za ú-om zlacnenia výroby, správ. s cieľom zlacniť výrobu;
účelový príd.
1. vymedzený, viazaný istým účelom: odb. ú-é zariadenie, ú-á publikácia; gram. ú-á veta
2. kt. sleduje osobný či skupinový prospech (skresľovaním skutočnosti), zavádzajúci, falošný: ú. výklad dejín, ú-é správanie, konanie;
účelovo prísl.;
účelovosť -i ž.
účelový -vá -vé 2. st. -vejší príd.
cieľavedomý 1. ktorý má presné smerovanie, určený cieľ • premyslený • uvážený (ktorý sa uskutočňuje, robí, napĺňa a pod. na základe rozmýšľania, úvahy; op. nepremyslený, neuvážený, náhodný): cieľavedomý, premyslený, uvážený krok, postup • systematický (systematicky smerujúci k cieľu; op. nesystematický): systematická práca, príprava • usmerňovaný: cieľavedomá, usmerňovaná výchova (op. spontánna, neusmerňovaná) • plánovitý • plánovaný • programový • programovitý (konaný podľa vopred pripraveného plánu): plánovitá, plánovaná, programová, programovitá činnosť • vedomý • zámerný • úmyselný • schválny (uskutočňovaný so zámerom, vedome): vedomé, zámerné konanie; úmyselné, schválne vyrábanie škandálov • účelný • účelový (ktorý má účel): účelná, účelová lož
2. p. ctižiadostivý
účelný ktorý plní svoj účel, ktorý slúži nejakému účelu (op. bezúčelný, neúčelný) • praktický • účelový (o veciach): účelný, praktický nábytok; dostať účelné, praktické dary • vhodný • kniž. cieľuprimeraný (zodpovedajúci cieľu): zvolili vhodné, cieľuprimerané prostriedky • racionálny • hospodárny • ekonomický (účelný a úsporný): racionálne, hospodárne, ekonomické využitie prírodných zdrojov
p. aj cieľavedomý 1
účelový p. účelný, cieľavedomý 1
1. určený na istý účel: práv. ú-é imanie vlastný majetok podniku určený len na osobitný účel; ú-á dávka ktorej výnos sčasti al. úplne slúži osobitným účelom; bank. ú-é vklady, ú-é úvery; ty-p. ú-á publikácia;
2. gram. ú-á veta vedľajšia veta vyjadrujúca účel, finálna; ú-é spojky uvádzajúce účelové vety;
účelovo i účelove prísl.;
účelovosť, -ti ž. zameranie na určitý cieľ