írečitý príd. rázovitý, svojský; rýdzi, čistý, pôvodný: í-é oblečenie, í-é tradície; í-é slová;
írečito, írečite prísl.;
írečitosť -i ž.
írečitý -tá -té 2. st. -tejší príd.
írečitý -tá -té 2. st. -tejší príd. ⟨maď.⟩ ▶ (obyč. o tradíciách, o jazyku, o ľudovej kultúre) ktorý si zachoval svoj pôvodný, prirodzený charakter, s ničím nepomiešaný, pôvodný, rýdzi, autentický; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje, ktorý má svoj ráz, svojský, príslovečný, charakteristický: í. humor; í. jazyk; í. kraj; írečitá nadávka hrubá, šťavnatá; írečitá oravská dedinka; írečitá slovenská dychovka; írečité slová; pochádzať z írečitej komediantskej rodiny; nárečia dotvárajú reč a robia ju írečitejšou; A tí najírečitejší siahali k siahodlhým zvolaniam: Bisťuže ti! [Sme 1999]
írečitý príd. ‹maď› rázovitý, svojský; rýdzi, čistý, pôvodný: í-é tradície; í-é slová;
írečitosť -ti ž.
írečitý ktorý si zachoval svoj prirodzený, pôvodný charakter, ráz • rázovitý: írečitý, rázovitý kraj • rýdzi • čistý: rýdza, čistá slovenčina • svojský • svojrázny: svojský, svojrázny človek • pôvodný • originálny: používal pôvodné, originálne výrazy • ľudový: ľudová kultúra, pieseň
pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklór • originálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej doby • prvotný • prvý • kniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodiny • prapôvodný • kniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyk • najstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydlie • domáci • domorodý • odb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Ameriky • írečitý • rýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov
2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúci • predošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšie • bývalý • minulý • starý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľ • zvyčajný • zaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto
3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielo • domáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbou • samostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dielo • neprevzatý • neprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýl • neodvodený: pôvodný, neodvodený význam slova • svojrázny • svojský • osobitý • hovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely
svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojrázny • svojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umenie • kniž.: samobytný • samorastlý: samobytný, samorastlý talent • osobitý • osobitný • individualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejav • jedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básne • nenapodobniteľný • nenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestá • individuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlu • svoj: na veci sa díval svojím pohľadom • typický • výrazný • charakteristický • špecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríka • zvláštny • netradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslením • rázovitý • írečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie
p. aj pôvodný 3
2. p. našský
írečitý príd. rýdzi, číry, pôvodný, čistý, rázovitý: i. výraz, i-á slovenčina, i-é piesne;
írečite prísl.;
írečitosť, -ti ž.
írečitý príd. (jerešiťí) 1. pôvodný, pravý, skutočný: To je írečití zemän (Mošovce MAR); To je našej írešitá reš (Kociha RS) 2. zdedený od otcov: To je jeho jerešiťí dom po roďišoch (Revúca)
jerešitý p. írečitý
erečite, erečitý, erečný, erečne p. írečitý
írečistý p. írečitý
írečitý [(j)í-, (j)e-, u-, o-, uro-], írečistý [e-, u-, uro-] príd práv 1. zdedením al. kúpou získaný do trvalého vlastníctva, dedičný: predal placz swuog erecžyty; wynyczy swu ereczystu (BÁTOVCE 1614); statok zalozny anebo yreczity (D. RAKYTOVCE 1637); ze statkom gak urecitym tak nadobitim sme se podelily (KLOBUŠICE 1714); L. í. komorník, poddaný, sedliak natrvalo pripútaný k zemepanskej pôde: geho welkomoznosty vroczisty poddany (SPIŠ 1649); sedlak aneb komornik, ktery irečiti bil w tom mageri (ČAČÍN 1698); osem poddanych irečitych (V. LOM 1717 LP); í. pán, zeman zemepán: musíme pana nasseho irecziteho hledati (KĽAČANY 1647); gich za urečitich zemanou držali (ORAVA 1725); ninegssiho času zadneho urečisteho pana neusnawam (LEVOČA 1732) 2. časovo neobmedzený, trvalý, večný: messtanowy irečytim debnarem nebil (PUKANEC 1636); oplet k urecžitemu užiwany pridaly (MARTIN 1751) L. í-ým právom, spôsobom navždy nezrušiteľne, natrvalo: prodal cžtwrtinu domu vrecžitym a wiecžnym prawom (P. ĽUPČA 1587); aby tentože Girik Mrwa (majetok) vrecjtym a dedičnym spusobem vžjwal (SLIAČE 1615); -ite prísl: cžast dwora auročzjte vzjwaly (SLIAČE 1608); komoru pro swu potrebu gierecžite zadržel (BÁTOVCE 1618); kopanicza girečite sa prisudzuge do Fabjanowskiho gruntu (DIVÍN 1737); -itosť ž trvalá hodnota, majetok: ty (katolíci) wám vrečitostj, mnohým y lysty nadobili (PE 1764)
jerečitý p. írečitý
úrečistý, úrečitý p. írečitý