árenda -y ž. zastaráv.
1. (pre)nájom pozemku al. domu
2. nájomné: platiť á-u
□ vziať do á-y prenajať si; dať do á-y prenajať
árenda -dy árend ž.
árenda -dy árend ž. ⟨lat.⟩ zastar. 1. ▶ prenájom pozemku, nájom: systém árendy; mať záhradu v árende v prenájme; ponúkať pole do árendy do prenájmu □ dať, dávať do árendy prenajať, prenajímať; vziať do árendy prenajať si 2. ▶ pevne stanovený poplatok za prenajatie, nájomné: platiť, dávať árendu; Dohodli sa, že to bude dopredu zaplatená árenda za Jožkovu záhradu. [R. Sloboda]
árenda -y ž. ‹stredl›
1. práv. zastar. druh prenájmu, pri ktorom vec okrem úžitku prináša nájomcovi i zisk na základe vynakladania vlastnej práce: ekon. a. pôdy
2. zastar. nájomné;
árendový príd.
árenda 1. p. prenájom, nájom 1 2. p. nájomné
nájomné poplatok za nájom, za prenajatie • hovor. nájom: platíme vysoké nájomné, vysoký nájom • hovor. bytné (nájomné za byt) • hovor. zastar. činža (nájomné za byt) • zastaráv.: árenda • árendovné
nájom 1. dočasné užívanie niečoho za poplatok vlastníkovi: mať v nájme záhradu • zastaráv. árenda: vziať si niečo do árendy • zastar. pacht: dať roľu do pachtu
2. p. nájomné
prenájom prenechanie veci na používanie inej osobe za odplatu na istý čas • zastaráv. árenda (prenájom pozemku al. domu): dať niečo do prenájmu, do árendy
árenda, -y ž.
1. nájom, prenájom (poľa al. domu): vziať do á-y do prenájmu; mať v á-e v prenájme; dať do á-y prenajať niekomu
● hovor. žart. dať si rozum do á-y urobiť nerozmyslenú vec;
2. poplatok za nájom: platiť á-u;
árendálny príd.: á. pomer, á-a zmluva;
árendový príd.: á. rok ročné obdobie, na ktoré sa berie vec do árendy a ktoré sa nekryje vždy s kalendárnym rokom
árenda ž. (arenda, harenda, erenda, orenda) 1. csl ponechanie al. prevzatie pôdy, domu, bytu a pod. do používania za poplatok, prenájom: Don zme museľi daď do árendi (Prievidza); Na rok ťi tú zem ňedám do árenďi (Čierna Lehota ROŽ); Jeden sedlák sem chodzil velice árendu ponúkat, a mal velice plané role (Ružindol TRN); Ňekerí, co nemieli pole, si brali ot tích sedlákú za poplatek rolu - hovorili do árendi (Láb MAL); Ked ňevladal robic, ta dal roľe do orendi (Spiš. Štvrtok LVO); Maľi po dajakej časce v arendze (Sedlice PRE); Vźal do harendi (Dl. Lúka BAR); orenda za peňeži, za zarno, za odrobeňe (Smižany SNV); erenda (Lipt. Ján LM) L. boľi smo na árenďe (Poltár RS), biva na arendze (Čemerné VRN) - v podnájme F. rozum si dau̯ do árendi (Mošovce MAR) - koná bez rozvahy 2. poplatok za prenajatie: Plaťia árendu riadne kažďí mesiac (St. Hory BB); Plaťímo mu árendu za izbu (Kociha RS); Velkú árendu museu̯ platiď ot toho domu (Martin n. Žit. ZM); Árendu si už zaplatev? (Šurany NZ); Ot téjto roliéj placím velkú árendu (Vaďovce MYJ); Šteracec koruni arendi trebalo zaplacic (Vranov)
erenda p. árenda
harenda p. árenda
orenda p. árenda
árenda ž lat/maď adm 1. nájom, prenájom: od arendi z zemj (P. ĽUPČA 1600); (štvrťky) druhe pak dwe na arende sucze Gich Milostiam oddawam (TREBOSTOvo 1732); árenda: árenda (LD 18. st); x. pren árenda zustala zuplne zasiata (TRENČÍN 1619) prenajaté pole L. brať do á-y, držať v á-e, vziať na á-u čo prenajať si: wzal otcjžeň na arendu (SOBLAHOV 1699); (svedok vie, že) holu Borissow w arendge držaly (BELÁ 1779); takowe kussy zemyi berem do arendi (NOVÁKY 1788); dať, pustiť, vydať do á-y, na á-u čo komu prenajať niekomu niečo: (statok) aby byl dan na arendu niekteremu hodnowernemu čloweku (SMREČANY 1603); zeme oracze w chotary do arendy pustym (DRIENOVÉ 1712); s palennycze panskeg na arendu wydaneg (DUBNICA n. V. 1719) 2. poplatok za árendu, za nájom, nájomné: summa y interes y dluch arendi (P. ĽUPČA 1600); arendatorowy pryslibil gsem arendu dolu položity (PEČENICE 1652); s toho (obilia) neh nagprwe zaplatia paneg arendu (TURANY 1696); (otázaný) wisokú arendu plaťiťi musí (BR 1785); z uzywanj ireku arendu a osoh každoročne nam syrotam dawaty bude (PUKANEC 18. st) L. z palencženeg arendy administrowal hotowych penezy (JELŠAVA 1689) poplatku za prenajatú krčmu; solnu arendu len ten platy, kteri sol predava (MYSLENICE 1768) poplatok za predávanie soli; suchu arendu krčmy klasti (LYSICA 1775) poplatok vyrubený za neodobratie stanoveného množstva liehovín; arendy drevenej nedavame (ZÁKAMENNÉ 1776 LP) poplatok za prenájom lesa; -ový príd k 1 L. častku hore gmenowanu a arendowim prawem skrze nás užiwatj magiczu od Geg Welkomožnosty paneg k rukam nassim prigawsse (TREBOSTOVO 1732) podľa nájomníckeho práva; (vdova) pustila arendowym spusobem panu Rakssany Palowy užiwat (úrek) (TURIEC 1759) do prenájmu