árendátor -ra pl. N -ri m.
árendátor -ra pl. N -ri m. zastar. ▶ užívateľ, ktorý prijíma al. prijal pozemok do árendy, do prenájmu, nájomník: á. vysokohorských pastvín; vypovedať árendátora majetku; Árendátori dali v Jáne postaviť moderné hospodárske dvory a maštale. [Inet 2003]; Človek turistický - veľký árendátor prírody. [V. Mináč] ▷ árendátorka -ky -riek ž.
árendátor -a m. (árendátorka -y ž.) ‹stredl› zastar. nájomca používajúci vec (aj pôdu) formou árendy 1;
árendátorský príd.
árendátor p. nájomník
nájomník kto má niečo v nájme • nájomca: nájomník, nájomca bytu • zastar. árendátor
árendátor, -a m. osoba, ktorá prijíma al. prijala vec do árendy, nájomník;
árendátorka, -y, -riek ž.;
árendátorský príd.;
árendátorstvo, -a str. árendovanie
árendátor m. (arendátor, erendátor) 1. sstrsl, miest. jstrsl a vsl kto za poplatok používa nehnuteľný majetok inej osoby, nájomník: Ja̋ árendátor ňebuďem, ľebo mi zeme ňetreba (Krivá DK); Arendátor mi pora̋dne neplačí (Kameňany REV); Arendator ňeplani, ľem pan živan (Sabinov); erendátor (Lipt. Ján LM, Blatnica MAR) 2. záh kto prenajal svoj nehnuteľný majetok inej osobe, prenajímateľ: Árendátor sa má dicki dobre (Jablonové MAL); árendátor (Stupava BRA)
erendátor p. árendátor
árendátor m lat adm 1. kto má niečo prenajaté, nájomník: druhu polowiczu (poľa) nechal arendatorowy, ktery az posawad arenduge (LIPTOV 1649); w krczme trunek senkowaty a w jatcze maso sekatyi slobodno budye arendatorowy (NOROVCE 1787); za takowu (škodu v hostinci) arendatorga powinni bud stat (P. PODHRADIE 1789) 2. kto prenajíma niečo, prenajímateľ: panv arendatorowy na prysstu nedelu pryslibil gsem arendu dolu položity (PEČENICE 1652); kazda stranka kazdoroczne arendatora wyplaczala (HRADNÁ 1719); (poddaní) dežmu arendatorom panskym hotowimy penjazmy odplaczawaly (L. MARA 1778); -ka ž k 1: na dwoge rozoral (zeme) po odchode prwssey arendatorky (LIPTOV 1649); -ský príd k 1: z arendatorskeg kasy (PUKANEC 1726); (gróf) hned na pocatku sweho arendatorskeho drženj (jatky) (PRIEVIDZA 1786); -stvo [-o, -í] s 1. árendovanie, nájomníctvo: za geho arendatorstwa; pod arendatorstwy Joannesa Kubana (TURIEC 1691) 2. prenajímanie niečoho: mezy námi handle, kupectwj, arendátorstwj a Buh wj, gaké ssidjrstwj prowozugj (StN 1785)