Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst

árešt -u m. zastar. väzenie, žalár: sedieť, byť v á-e

árešt -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.

árešt -tu pl. N -ty m.lat.⟩ zastar.budova určená pre väzňov, väznica, väzenie: byť, sedieť v árešte; zatvoriť, zavrieť niekoho do áreštu; pustili ho z áreštu; A z toho by mal byť hneď súd a árešt? [J. Gregorec]; Môžeš žalovať, ja sa áreštu nebojím. [M. Figuli]; Podarilo sa ho zlapať a posadiť do áreštu. [M. Ferko]; pren. Árešt to je, aký domov dôchodcov?! [I. Hudec] zariadenie s prísnym režimom

árešt -u m. ‹l› zastar. väzenie, žalár

árešt p. väznica


väznica miestnosť al. budova pre väzňov • väzenie: prepustiť niekoho z väznice, z väzenia; zamrežované okná väznice, sedieť vo väzenížalár: odpykávať si trest v žalárihovor. kriminál: za to príde do krimináluhladomorňa (v minulosti väznica pre odsúdených na smrť hladom) • hovor. expr. basa: dostať sa do basyhovor. expr. chládok: dať niekoho do chládkuzastar. árešt: byť v áreštetrestnicatemnicazastar. karcer (školská väznica) • hovor. zastar.: šatľava (Rázus)šupáreň (Jégé)kniž. bastilaslang. lapáksubšt. loch (Jurík)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

árešt, -u m. hovor. väzenie, žalár: sedieť v á-e, dostať sa do á-u byť uväznený

árešt m. (arešt, hárešt, harešt, herešt) csl väzenie, žalár: Na mosťe ho dolapiľi a odvedľi do hareštu (Dol. Lehota DK); Ukradou̯ za vrece krumplou a dostau̯ sa do áreštu (Hliník n. Hron. NB); Tích troch poton ocúďiľi na ďesaď rokou háreštu (Krupina); Opilého strčili do háreštu, vitriezveu̯, pusťili ho domov (Bánovce n. Bebr.); F kaštíli buli šetki súdi, árešti (Cerová-Lieskové SEN); Dva rázi skúsel árešt (Čičmany ŽIL); Zabil človeka, ta śedzel dześedz roki v herešce (Spiš. Štvrtok LVO); Buu̯ odvezeni do areštu a šedziu̯ (Lekárovce SOB)
F. šloveg je tu ani v árešte (Lubeník REV) - necíti sa slobodný


hárešt p. árešt


herešt p. árešt

árešt [-st, -st, (h)erešt] m lat/nem práv
1. zadržanie ľudí al. zastavenie majetku, väznenie: dluznika pred namj nespomjnali ani pro neho žáden arrest od nás nežádali (KRUPINA 1611); ne ginssy memu arestu pricina ness pan (LEVOČA 1716); wistupek areštem trestat (S. TURÁ 1724); krem to zeznawa, že sa panu vradnikowy yeden prosel, aby gich do richtarskeho domu dal do aresstu (TURIE 1727); kone y z nabratjm wozom w areste držj (NIMNICA 1734); musel aresst wistat (KOŠECA 1750)
2. väzenie, väznica: prawo, kterez ma na ariestie (BRATISLAVA 1515 SČL); wyslobodzeny z meho žalare a arestu (B. ŠTIAVNICA 1600); do aresstu meskeho (VRBOVÉ 1618); do drapskeho eresstu (B. ŠTIAVNICA 17. st); w twrdom areste drzim (RADVAŇ 1714); do aresstu wložit (D. STRHÁRE 1733); do aresstu wsaditi (KS 1763); (kto sa bude ukrývať) 24 palicami a jedneho tydna temničnym areštom na vode a na svojom chlebe vystat majicim trestany bude (D. KUBÍN 1786 DPB);
x. pren z aresstu telesného (BlR 18. st) z ľudského tela
3. záloh: pan Michal Mincer v mnie arest zalozil na 600 zlotich wengerskich na wina (BARDEJOV 1624); pigneratio: zastaweni, zastawowáni, do zálohu dáwani aneb do aresstu dáwani (KS 1763) zálohovanie
4. zákaz: interdictio: zapoweďenj, zapowjdanj, zakazowánj, nedopússtanj, zápowed, aresst (KS 1763); -ný príd k 1: carceralis: temničny, áresstny (KS 1763)


erešt p. árešt

árešt
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) árešt
G (bez) áreštu
D (k) áreštu
A (vidím) árešt
L (o) árešte
I (s) áreštom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) árešty
G (bez) áreštov
D (k) áreštom
A (vidím) árešty
L (o) áreštoch
I (s) áreštmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu