árešt -u m. zastar. väzenie, žalár: sedieť, byť v á-e
árešt -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.
árešt -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ zastar. ▶ budova určená pre väzňov, väznica, väzenie: byť, sedieť v árešte; zatvoriť, zavrieť niekoho do áreštu; pustili ho z áreštu; A z toho by mal byť hneď súd a árešt? [J. Gregorec]; Môžeš žalovať, ja sa áreštu nebojím. [M. Figuli]; Podarilo sa ho zlapať a posadiť do áreštu. [M. Ferko]; pren. Árešt to je, aký domov dôchodcov?! [I. Hudec] zariadenie s prísnym režimom
árešt -u m. ‹l› zastar. väzenie, žalár
árešt p. väznica
väznica miestnosť al. budova pre väzňov • väzenie: prepustiť niekoho z väznice, z väzenia; zamrežované okná väznice, sedieť vo väzení • žalár: odpykávať si trest v žalári • hovor. kriminál: za to príde do kriminálu • hladomorňa (v minulosti väznica pre odsúdených na smrť hladom) • hovor. expr. basa: dostať sa do basy • hovor. expr. chládok: dať niekoho do chládku • zastar. árešt: byť v árešte • trestnica • temnica • zastar. karcer (školská väznica) • hovor. zastar.: šatľava (Rázus) • šupáreň (Jégé) • kniž. bastila • slang. lapák • subšt. loch (Jurík)
árešt, -u m. hovor. väzenie, žalár: sedieť v á-e, dostať sa do á-u byť uväznený
árešt m. (arešt, hárešt, harešt, herešt) csl väzenie, žalár: Na mosťe ho dolapiľi a odvedľi do hareštu (Dol. Lehota DK); Ukradou̯ za vrece krumplou a dostau̯ sa do áreštu (Hliník n. Hron. NB); Tích troch poton ocúďiľi na ďesaď rokou háreštu (Krupina); Opilého strčili do háreštu, vitriezveu̯, pusťili ho domov (Bánovce n. Bebr.); F kaštíli buli šetki súdi, árešti (Cerová-Lieskové SEN); Dva rázi skúsel árešt (Čičmany ŽIL); Zabil človeka, ta śedzel dześedz roki v herešce (Spiš. Štvrtok LVO); Buu̯ odvezeni do areštu a šedziu̯ (Lekárovce SOB) F. šloveg je tu ani v árešte (Lubeník REV) - necíti sa slobodný
hárešt p. árešt
herešt p. árešt
árešt [-st, -st, (h)erešt] m lat/nem práv 1. zadržanie ľudí al. zastavenie majetku, väznenie: dluznika pred namj nespomjnali ani pro neho žáden arrest od nás nežádali (KRUPINA 1611); ne ginssy memu arestu pricina ness pan (LEVOČA 1716); wistupek areštem trestat (S. TURÁ 1724); krem to zeznawa, že sa panu vradnikowy yeden prosel, aby gich do richtarskeho domu dal do aresstu (TURIE 1727); kone y z nabratjm wozom w areste držj (NIMNICA 1734); musel aresst wistat (KOŠECA 1750) 2. väzenie, väznica: prawo, kterez ma na ariestie (BRATISLAVA 1515 SČL); wyslobodzeny z meho žalare a arestu (B. ŠTIAVNICA 1600); do aresstu meskeho (VRBOVÉ 1618); do drapskeho eresstu (B. ŠTIAVNICA 17. st); w twrdom areste drzim (RADVAŇ 1714); do aresstu wložit (D. STRHÁRE 1733); do aresstu wsaditi (KS 1763); (kto sa bude ukrývať) 24 palicami a jedneho tydna temničnym areštom na vode a na svojom chlebe vystat majicim trestany bude (D. KUBÍN 1786 DPB); x. pren z aresstu telesného (BlR 18. st) z ľudského tela 3. záloh: pan Michal Mincer v mnie arest zalozil na 600 zlotich wengerskich na wina (BARDEJOV 1624); pigneratio: zastaweni, zastawowáni, do zálohu dáwani aneb do aresstu dáwani (KS 1763) zálohovanie 4. zákaz: interdictio: zapoweďenj, zapowjdanj, zakazowánj, nedopússtanj, zápowed, aresst (KS 1763); -ný príd k 1: carceralis: temničny, áresstny (KS 1763)
erešt p. árešt