úvod -u m.
1. začiatočná časť knihy, článku; odb. publikácia al. iný odb. text uvádzajúci do vedného odboru: doplniť knihu ú-om; ú. do filozofie
2. slovný al. iný prejav začínajúci niečo: povedať pár slov na ú.;
úvodný príd.: ú. prejav, ú-é slovo; ú-á časť skladby, ú. film seriálu; ú. projekt
úvodný -ná -né príd.
úvodný ktorý býva v úvode, ktorým sa niečo začína, otvára (op. záverečný) • vstupný: úvodná, vstupná ária opery • otvárací: otvárací ceremoniál olympijských hier; otvárací prejav • začiatočný • počiatočný (op. konečný): ľahko zdolať začiatočnú, počiatočnú etapu pretekov
začiatočný ktorý je na začiatku al. ktorý je začiatkom niečoho (op. konečný, posledný) • zriedkavejšie počiatočný: začiatočné, počiatočné ťažkosti • prvopočiatočný: prvopočiatočné štádium, vlastnosti • rozbehový: rozbehové štádium • skorý • raný: skoré, rané obdobie tvorby, štádium choroby • základný • kniž. iniciálny: základný výskum; iniciálne príznaky choroby • úvodný • vstupný: úvodná, vstupná prednáška • východiskový: východiskové postavenie • prvotný • prvý: prvotný dojem, impulz, nával emócií • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny: zárodočný stav • publ. pilotný
úvodný1 príd. ktorým sa niečo uvádza, začína, otvára; počiatočný; otvárací: ú-é slovo (slová), ú-á prednáška; úvodné akordy skladby (Urb.); ú. článok úvodník; úvodná poznámka románu (Mráz) úvod; ban. ú-é (banské) dielo hlavný vstup do bane; tel. ú-é cviky prípravná fáza cvičenia
úvodný2 príd. trochu zastar. používaný pri úvode (ako cirkevnom obrade): Nevesty si úvodné čepce najradšej dávali k nej (šiť). (Zgur.)